BRATISLAVA. Aj keď dnešné trendy pozitívneho posilňovania nabádajú k častému chváleniu, ľudia prirodzene nedôverujú tým, ktorí chválou nešetria. Množstvo komplimentov môže naznačovať neúprimnosť či bočné úmysly.
Spisovateľ Mark Twain už v roku 1894 poznamenal, že „tucet priamych odsúdení sa znáša lepšie ako jeden nesúmerný kompliment“. Upozorňoval tým na pocit spoločenskej nerovnosti a úzkosti, ktorý v sebe nesie prijatie komplimentu.
Ľudia sa pri prijímaní komplimentu cítia ako v slepej uličke. Môžu sa vymknúť medziam skromnosti, no ak by ho odvrátili, tak by znevážili jeho spoločenskú funkciu.
Navyše platí, že ak za kompliment poďakujete, zadlžujete sa. Ide totiž o výmenu, no ak je človek na tento dar nepripravený, nemá čo ponúknuť na revanš.
Kompliment v takomto prípade funguje ako nechcený dar. V dnešnej dobe je však obdarovávanie často už prázdnym rituálom, ku ktorému sú ľudia donútení. Človek sa prijatím daru môže cítiť ako dlžník uväznený v kolobehu ekonomickej výmeny.
Problém je prevažne vo výbere daru. Pre rodinu a priateľov môže ísť o príjemnú činnosť, no ak musíme ísť ďalej za okruch našich známych - napríklad pri tajných vianočných darčekoch pre kolegov - často dávame dary neochotne.
Obdarovávanie aj komplimenty sú dnes transakčné (výmena niečoho za niečo) a samoúčelné. Človeka nútia vybrať si buď splniť svoju povinnosť, alebo podľahnúť vine.
