Arnold Pavlík sa narodil neďaleko Brna, v Slavkove, v mestečku, ktoré je známe z histórie vďaka Napoleonovým úspechom.
V roku 1930 úspešne ukončil štúdium na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity a už počas štúdia stážoval na ortopedickom oddelení Ústavu mrzáčků na Králově Poli.
Na ubytovanie a stravu si vtedy privyrábal prácou na operačných sálach, no ortopédia ako odbor bola ešte iba v plienkach. Prvú Československú ortopedickú spoločnosť založili len päť rokov pred Pavlíkovými promóciami a prvá ortopedická klinika vznikla v Prahe v roku 1928.
Už od čias Hippokrata - niekedy okolo roku 400 pred našim letopočtom – pritom bolo známe ochorenie, ktoré dnes nazývame vrodená vývojová porucha bedrového kĺbu.
Český lekár prišiel s jednoduchým, no skvelým nápadom, ako pomôcť už šesťmesačným deťom.
Pavlík, ortopéd
Po štúdiu a vojenskej službe pracoval Pavlík aj ako chirurg, no netrvalo dlho a vrátil sa naspäť do Brna, na už samostatnú ortopedickú kliniku, ktorú v tej dobe viedol profesor Frejka.
V roku 1939 založil v Olomouci druhé ortopedické pracovisko na Morave a po vojne mu dodatočne uznali jeho habilitačnú prácu.
Ako sám o sebe tvrdil, bol manuálne zručný už od detstva, keďže v detstve pomáhal otcovi v dielni. Nešlo o namyslenosť, Pavlík vynašiel počas svojej kariéry niekoľko nových operačných metód plochej nohy, pakĺbov a iných ortopedických ochorení.
Vytvoril, napríklad, jeden z prvých vnútrodreňových implantátov pre stabilizáciu časti stehennej kosti, ktorá sa nachádza v blízkosti panvy.
Avšak celosvetovo sú zrejme najznámejšie jeho strmene, jednoduchá a elegantná metóda terapie vrodenej vývojovej poruchy (alebo aj dysplázie) bedrového kĺbu.
Arnolad Pavlík. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Porucha bedrového kĺbu
Presná príčina ochorenia nie je úplne jasná. Jednoznačne má na vznik vplyv genetika, keďže približne v tretine prípadov sa ochorenie vyskytlo u pokrvných príbuzných.
K ďalším faktorom však patrí aj postavenie plodu koncom panvovým vo vnútri maternice počas tehotenstva alebo nervovosvalové faktory. Dysplázia pritom postihuje novorodencov od narodenia a jej celkový výskyt sa pohybuje v rozmedzí 1 až 1,5 na milión živonarodených detí.
Podstatou ochorenia je, že bedrový kĺb zostane anatomicky nevyvinutý, nestabilný, čo vedie k asymetrii medzi oboma dolnými končatinami. Deti majú v neskoršom veku kolísavú chôdzu, poruchu hybnosti, deformity chrbtice a, samozrejme, hrozia im vykĺbenia a degeneratívne zmeny kĺbu.
V tomto okamihu však pomôže Pavlíkov nápad.
Správne naložené strmene u novorodencov s vrodenou dyspláziou bedrového kĺbu, ktoré sa nazývajú podľa svojho vynálezcu, zabraňujú napnutiu končatiny a jej pohybu k strednej línii tela.
Takéto pohyby totiž môžu viesť k vykĺbeniu bedrového kĺbu. Udržujú novorodenca v presne opačnej polohe: nožičky majú pokrčené a vytočené od strednej línie tela. V tejto polohe je novorodenec šesť týždňov a v 95 percentách prípadov kĺbová instabilita vymizne.
V prípadoch, kedy sa táto metóda použiť nedá, napríklad pri voľnosti väzov alebo ak sa dysplázia bedrového kĺbu zistí až po šiestich mesiacoch (čo sa vďaka povinnému skríningu nemá stať), volia sa iné metódy: napríklad repozície, teda napravenie nesprávne postaveného kĺbu pomocou chirurgických metód.
Dieťa je v tomto veku fyzicky aktívne a je ťažké udržať ho v strmeňoch na takú dlhú dobu.
Arnold Pavlík začal liečiť novorodencov strmeňmi niekedy v rokoch 1942 a 1943.
Prvé strmene si nielen sám navrhol, ale aj vlastnoručne vyrobil. Po nazbieraní klinických skúseností vystúpil s novou metódou na schôdzi Československej spoločnosti ortopedicko-traumatologickej v roku 1946.
A po publikovaní odborného článku, v ktorom popisoval svoju novú metódu, na seba pozitívne ohlasy nedali dlho čakať.
Úspechy hlásili z Viedne, z Poľska, no celosvetové rozšírenie sa udialo až v sedemdesiatych rokoch, po jeho smrti, keď v Spojených štátoch odprezentovali dlhodobé klinické štúdie s výsledkami použitia Pavlíkových strmeňov.
V súčasnosti sú Pavlíkove strmene súčasťou odporúčaných postupov pri terapii vrodenej dysplázie bedrového kĺbu v Európe, USA, Japonsku či ďalších krajinách.
Povinný skríning
Na Slovensku je na túto vrodenú poruchu povinný skríning u novorodencov. Znamená to, že zachytiť by sme mali každé dieťa s ochorení, a to hneď v prvých dňoch po narodení.
Význam povinného skríningu však nie je iba v tom, aby sme zachytili všetky prípady dysplázie bedrového kĺbu, no najmä v tom, že do veku šiestich mesiacov je možné stav vyliečiť bez potreby operačného riešenia.
Existuje niekoľko metód, von Rosenove dlahy či Frejkova perinka, pomenovaná podľa prvého prednostu ortopedickej kliniky v Brne. Celosvetovo najpoužívanejší je však práve vynález Pavlíka.
Na Slovensku patrí do povinného skríningu podrobné vyšetrenie novorodenca ihneď po narodení, vyšetrenie bedrových kĺbov, neurologického stavu, skríning vrodeného sivého zákalu, porúch sluchu, vyšetrenie močovopohlavného systému a niekoľko biochemických vyšetrení, ktorých cieľom je odhaliť rôzne metabolické ochorenia.
Skríning dysplázie bedrových kĺbov nariaďuje aj odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva z roku 2000.
Vykonáva ho lekár novorodeneckého oddelenia alebo ortopéd. Staršie manuálne vyšetrovacie metódy sa síce ešte používajú, no do úzadia ich zatlačilo moderné ultrazvukové vyšetrenie, ktoré je bezpečnejšie vzhľadom na rastové chrupavky.
Autor je lekár.
Arnold Pavlík
(17.3. 1902 - 10.2.1962), profesor ortopédie, zakladateľ niekoľkých ortopedických pracovísk, popísal viacero nových operačných metód. Jeho zrejme najznámejším vynálezom sú Pavlíkove strmene, ktoré sa celosvetovo používajú dodnes, prakticky bez zmeny, v liečbe vrodenej dysplázie bedrového kĺbu.
Autor: Roland Oravský
