REVOLÚCIE V MEDICÍNE

Vložil deti do strmeňov a opravil deťom poruchu kĺbov

Arnold Pavlík ukázal jednoduchú metódu, ako pomáhať deťom s vrodenou poruchou bedrového kĺbu.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Arnold Pavlík sa narodil neďaleko Brna, v Slavkove, v mestečku, ktoré je známe z histórie vďaka Napoleonovým úspechom.

V roku 1930 úspešne ukončil štúdium na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity a už počas štúdia stážoval na  ortopedickom oddelení Ústavu mrzáčků na Králově Poli.

Na ubytovanie a stravu si vtedy privyrábal prácou na operačných sálach, no ortopédia ako odbor bola ešte iba v plienkach. Prvú Československú ortopedickú spoločnosť založili len päť rokov pred Pavlíkovými promóciami a prvá ortopedická klinika vznikla v Prahe v roku 1928.

Už od čias Hippokrata -  niekedy okolo roku 400 pred našim letopočtom – pritom bolo známe ochorenie, ktoré dnes nazývame vrodená vývojová porucha bedrového kĺbu.

Český lekár prišiel s jednoduchým, no skvelým nápadom, ako pomôcť už šesťmesačným deťom.

Pavlík, ortopéd

Po štúdiu a vojenskej službe pracoval Pavlík aj ako chirurg, no netrvalo dlho a vrátil sa naspäť do Brna, na už samostatnú ortopedickú kliniku, ktorú v tej dobe viedol profesor Frejka.

V roku 1939 založil v Olomouci druhé ortopedické pracovisko na Morave a po vojne mu dodatočne uznali jeho habilitačnú prácu.

Ako sám o sebe tvrdil, bol manuálne zručný už od detstva, keďže v detstve pomáhal otcovi v dielni. Nešlo o namyslenosť, Pavlík vynašiel počas svojej kariéry niekoľko nových operačných metód plochej nohy, pakĺbov a iných ortopedických ochorení.

Vytvoril, napríklad, jeden z prvých vnútrodreňových implantátov pre stabilizáciu časti stehennej kosti, ktorá sa nachádza v blízkosti panvy.

Avšak celosvetovo sú zrejme najznámejšie jeho strmene, jednoduchá a elegantná metóda terapie vrodenej vývojovej poruchy (alebo aj dysplázie) bedrového kĺbu.

Porucha bedrového kĺbu

Presná príčina ochorenia nie je úplne jasná. Jednoznačne má na vznik vplyv genetika, keďže približne v tretine prípadov sa ochorenie vyskytlo u pokrvných príbuzných.

K ďalším faktorom však patrí aj postavenie plodu koncom panvovým vo vnútri maternice počas tehotenstva alebo nervovosvalové faktory. Dysplázia pritom postihuje novorodencov od narodenia a jej celkový výskyt sa pohybuje v rozmedzí 1 až 1,5 na milión živonarodených detí.

Podstatou ochorenia je, že bedrový kĺb zostane anatomicky nevyvinutý, nestabilný, čo vedie k asymetrii medzi oboma dolnými končatinami. Deti majú v neskoršom veku kolísavú chôdzu, poruchu hybnosti, deformity chrbtice a, samozrejme, hrozia im vykĺbenia a degeneratívne zmeny kĺbu.

V tomto okamihu však pomôže Pavlíkov nápad.

Správne naložené strmene u novorodencov s vrodenou dyspláziou bedrového kĺbu, ktoré sa nazývajú podľa svojho vynálezcu, zabraňujú napnutiu končatiny a jej pohybu k strednej línii tela.

Takéto pohyby totiž môžu viesť k vykĺbeniu bedrového kĺbu. Udržujú novorodenca v presne opačnej polohe: nožičky majú pokrčené a vytočené od strednej línie tela. V tejto polohe je novorodenec šesť týždňov a v 95 percentách prípadov kĺbová instabilita vymizne.

V prípadoch, kedy sa táto metóda použiť nedá, napríklad pri voľnosti väzov alebo ak sa dysplázia bedrového kĺbu zistí až po šiestich mesiacoch (čo sa vďaka povinnému skríningu nemá stať), volia sa iné metódy: napríklad repozície, teda napravenie nesprávne postaveného kĺbu pomocou chirurgických metód.

Dieťa je v tomto veku fyzicky aktívne a je ťažké udržať ho v strmeňoch na takú dlhú dobu.

Arnold Pavlík začal liečiť novorodencov strmeňmi niekedy v rokoch 1942 a 1943.

Prvé strmene si nielen sám navrhol, ale aj vlastnoručne vyrobil. Po nazbieraní klinických skúseností vystúpil s novou metódou na schôdzi Československej spoločnosti ortopedicko-traumatologickej v roku 1946.

A po publikovaní odborného článku, v ktorom popisoval svoju novú metódu, na seba pozitívne ohlasy nedali dlho čakať.

Úspechy hlásili z Viedne, z Poľska, no celosvetové rozšírenie sa udialo až v sedemdesiatych rokoch, po jeho smrti, keď v Spojených štátoch odprezentovali dlhodobé klinické štúdie s výsledkami použitia Pavlíkových strmeňov.

V súčasnosti sú Pavlíkove strmene súčasťou odporúčaných postupov pri terapii vrodenej dysplázie bedrového kĺbu v Európe, USA, Japonsku či ďalších krajinách.

Povinný skríning

Na Slovensku je na túto vrodenú poruchu povinný skríning u novorodencov. Znamená to, že zachytiť by sme mali každé dieťa s ochorení, a to hneď v prvých dňoch po narodení.

Význam povinného skríningu však nie je iba v tom, aby sme zachytili všetky prípady dysplázie bedrového kĺbu, no najmä v tom, že do veku šiestich mesiacov je možné stav vyliečiť bez potreby operačného riešenia.

Existuje niekoľko metód, von Rosenove dlahy či Frejkova perinka, pomenovaná podľa prvého prednostu ortopedickej kliniky v Brne. Celosvetovo najpoužívanejší je však práve vynález Pavlíka.

Na Slovensku patrí do povinného skríningu podrobné vyšetrenie novorodenca ihneď po narodení, vyšetrenie bedrových kĺbov, neurologického stavu, skríning vrodeného sivého zákalu, porúch sluchu, vyšetrenie močovopohlavného systému a niekoľko biochemických vyšetrení, ktorých cieľom je odhaliť rôzne metabolické ochorenia.

Skríning dysplázie bedrových kĺbov nariaďuje aj odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva z roku 2000.

Vykonáva ho lekár novorodeneckého oddelenia alebo ortopéd. Staršie manuálne vyšetrovacie metódy sa síce ešte používajú, no do úzadia ich zatlačilo moderné ultrazvukové vyšetrenie, ktoré je bezpečnejšie vzhľadom na rastové chrupavky.

Autor je lekár.

 

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  7. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 299
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 225
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 2 664
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 546
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 390
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 323
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 118
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 090
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 018

Téma: Revolúcie v medicíne


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.

Neprehliadnite tiež

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

TECH_FM

Objavili najstaršie víno, vieme, ako chutilo

Má tisícky rokov a chémia prezradila, čo sa kedysi do vína dávalo.