SME
Streda, 20. október, 2021 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Mali stovky nominácií, no ani jednu Nobelovu cenu. Aj najlepší vedci vyšli naprázdno

Ako dokazujú archívy, ani mechanizmus udeľovania najprestížnejších vedeckých cien nie je dokonalý.

Gaston Ramon sa Nobelovej ceny nedočkal.Gaston Ramon sa Nobelovej ceny nedočkal. (Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

BRATISLAVA. Nedávno získalo sedem vedcov Nobelovu cenu. Bolo to nepochybne vyvrcholenie kariéry každého z nich. Mnohí vedci v dlhej histórii udeľovania nobelovky tiež dosiahli výrazné úspechy, telefonátu zo Štokholmu sa však nikdy nedočkali.

Najvýraznejším príkladom je francúzsky veterinár a biológ Gaston Ramon. Medzi rokmi 1930 až 1953 získal neuveriteľných 155 nominácií na ocenenie za fyziológiu alebo medicínu. Cena sa mu však neušla.

Nadácia Alfréda Nobela drží v tajnosti údaje o pozadí udeľovania cien za posledné polstoročie, no staršie údaje dáva k dispozícii. Britský týždenník Nature analyzoval verejne dostupné archívy až do roku 1953.

SkryťVypnúť reklamu

Ako uvádza na svojich webových stránkach, našiel v nich najväčších smoliarov s najvyšším počtom nominácií, no bez Nobelovej ceny, čiže aj bez slávy a rešpektu iných vedcov (ako aj bez peňazí, ktoré k cene patria).

Behring áno, Ramon a Roux nie

Gaston Ramon v 20. rokoch minulého storočia vyvinul vakcínu proti záškrtu, ktorý bol v tom čase na čele rebríčka príčiny úmrtí. Francúzsky vedec s pomocou formalínu oslabil toxín zodpovedný za chorobu, a keď sa látka naočkovala ľuďom, vyvolala odpoveď imunitného systému.

Organizmus už potom bol na príchod infekcie dokonale pripravený. Ramonova metóda umožnila hromadne produkovať spoľahlivé štandardizované dávky. Krátko po skončení druhej svetovej vojny, keď vo svete zaviedli povinné očkovanie proti záškrtu, choroba zaznamenala výrazný ústup.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším kľúčovým vedcom, ktorý sa zapojil do boja proti záškrtu ešte pred Ramonom, bol Emile Roux. Tento významný francúzsky lekár a výskumník získal medzi rokmi 1901 až 1932 spolu 115 nominácií. Roux koncom 19. storočia objavil bakteriálny toxín zodpovedný za vznik choroby a pripravil tak pôdu pre Ramona.

Na objave toxínu sa podieľal aj Švajčiar Alexandre Yersin, no ten sa do histórie medicíny zapísal najmä ako objaviteľ baktérie Yersinia, ktorá spôsobuje mor.

Ramon a Roux, ktorí spolu s Louisom Pasteurom vyvinuli ešte aj vakcínu proti besnote, neprenikli na samotný vrchol vedeckého Olympu pravdepodobne preto, že vyvíjali činnosť vo veľmi frekventovanej oblasti. 

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Český prezident Miloš Zeman.

Prezidentská kancelária robí kroky, s ktorými by Zeman nemusel súhlasiť.


5 h
Pôvodná vizualizácia projektu Za stanicou.

Avoris sa stal spolumajiteľom pozemkov pod projektom Za stanicou.


24 h
Rozhovory ZKH: Štefan Hamran.

Štefan Hamran prevzal vedenie polície po Kovaříkovi, ktorý bol v úrade len rok.


a 1 ďalší 6 h

Neprehliadnite tiež

Pre fanúšikov povinnosť, pre mladých hráčov klasika, ktorú možno neocenia.


4 h
Technologický podcast Klik.

Kyberbezpečnostný diel podcastu Klik.


a 1 ďalší 7 h
Väčšina vedcov by prípadnú zrážku s asteroidom riešila jeho odklonením. Na zábere ilustrácia prvého testu tejto metódy sondou Dart.

Sonda Dart vletí do asteroidu.


8 h
Skryť Zatvoriť reklamu