SI-AN, BRATISLAVA. Robotníci, ktorých trápilo dlhé obdobie sucha sa v roku 1974 v čínskej provincii Šen-si rozhodli vykopať studňu. Miesto vody však narazili na sochy koní, vojakov, akrobatov a hudobníkov v životnej veľkosti.
Sochy vyrobené z terakoty boli zrejme inšpirované antikou. Naznačuje to, že antickí Gréci mali kontakt s Číňanmi dávno predtým, než o krajine napísal svoje rozsiahle zápisky moreplavec Marco Polo.
Najnovšie poznatky o jednej z najväčších čínskych pamiatok predstavia v novom dokumente Najväčšia hrobka na Zemi: Tajomstvo starej Číny (The Greatest Tomb on Earth: Secrets of Ancient China) britskej televízie BBC budúci pondelok.
Podľa archeológov sa Číňania nielenže inšpirovali, antickí Gréci ich dokonca v remesle zrejme aj trénovali.
„Teraz máme dôkaz, že blízky kontakt medzi Čínou a Západom existoval pred formálnym otvorením Hodvábnej cesty. Je to omnoho skôr, ako sme si pôvodne mysleli,“ povedal pre web BBC archeológ Li Siou-čen.
Sochy Terakotovej armády sú takmer všetky v životnej veľkosti. Zvyk stavania takýchto sôch v Číne však pred postavením hrobky neexistoval. Archeológovia preto predpokladali, že inšpirácia musela prísť zvonka ešte počas vlády prvého cisára Š’-chuang-tihov 3. storočí pred naším letopočtom.
Na nálezisku odhalili aj ďalšie tajomstvá. Zaberá väčšiu plochu, ako si dosiaľ mysleli a oproti Údoliu Kráľov v Egypte je až 200-krát väčšie. Objavili tiež pozostatky žien a jedného muža, išlo zrejme o konkubíny a najstaršieho syna prvého cisára.
