BRATISLAVA. Pri pristávaní lietadla si každý, od pilota po pasažiera, želá tie najlepšie podmienky. Oblohu bez oblakov, bezvetrie a ako bonus aj krásny západ slnka. Niektoré pristátia však musia rátať s nehostinnými podmienkami.
Pristávací modul Schiaparelli misie ExoMars 2016 zrejme budúci týždeň na Marse privíta mohutná prachová búrka. Európa sa o pristátie na Marse pokúsi už druhýkrát, tentoraz chce byť úspešná. Vedci z Európskej vesmírnej agentúry a ruského Roskosmosu sa o svoj modul neboja, dokonca sa na búrku tešia.
„Vždy sme vedeli, že môžeme prísť počas púštnej búrky a Schiaparelli sme navrhli s touto myšlienkou v hlave,“ povedal pre web BBC vedecký pracovník projektu Jorge Vago.
„Z hľadiska získania cenných dát o elektrifikácii prašných atmosfér takúto situáciu uvítame.“

Budú len nekvalitné fotky
Orbiter TGO (Trace Gas Orbiter) a pristávací modul Schiaparelli začali svoju misiu v marci 2016. Na obežnú dráhu sa majú dostať budúci týždeň v stredu. V rovnakom čase začne modul svoje pristávanie. Podľa najnovších informácií z NASA bude na Marse práve sezóna prachových búrok.
Schiaparelli má priniesť cenné informácie o vstupe, klesaní a pristávaní na Mars pre agentúru ESA aj Roskosmos. Pár dní bude na povrchu Marsu zbierať aj informácie o atmosfére a geológii planéty.
Na nehostinné podmienky testovali modul už na Zemi. Prachové častice môžu oškrieť ochranný štít a tiež spomaliť padák pri páde na planinu Meridiani Planum, zničiť ho však nemôžu.
„Môže to ovplyvniť jedine fotografie, ktoré budeme robiť počas klesania,“ vysvetľuje pre BBC letový veliteľ Michel Denis. „Ak je príliš prašno, nemusíme vidieť povrch až tak dobre.“
Naposledy sa Európa pokúsila pristáť s vlastným modulom na Marse v roku 2003. Beagle-2 sa po pristátí na povrchu už neozval. Až následné snímky zo sondy ukázali, že dva z piatich solárnych modulov zablokovali komunikačnú anténu.

Odkázané samy na seba
Lokálne búrky nie sú na Marse výnimočné. Niekedy však zasiahnu celý región a zriedkavo vytvoria prachový opar okolo celej planéty. Sezóna búrok má tento rok vrcholiť 29. októbra, vedci si však nie sú úplne istí, či sa vytvorí aj veľké búrkové mračno na celej planéte.
Takéto mračná nesťažia len fotografovanie, ale aj sledovanie a komunikáciu vozidiel a modulov, ktoré sú už na planéte. Naposledy Mars zažil globálnu prachovú búrku v roku 2007.
„Museli sme prijať špeciálne opatrenia, aby sme zabezpečili prežitie našich roverov pri zníženom slnečnom žiarení na niekoľko týždňov,“ povedal v tlačovom vyhlásení NASA projektový manažér vozidiel Spirit a Opportunity John Callas.
„Každé z vozidiel sa zaplo denne len na niekoľko minút, potom sa vyplo až do ďalšieho dňa a so Zemou vôbec nekomunikovalo. Keď búrka vrcholila, vozidlá boli odkázané samy na seba.“