SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Rastliny sa vedia porozprávať, majú vlastný internet

Rastliny sa rozprávajú pomocou látok, ktoré vylučujú do vzduchu, ale aj prostredníctvom podhubia.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay/cc/Skitterphoto)

BRATISLAVA. Stačila len malá slovná hračka a vedci zrazu mali v rukách skvelý, a ešte k tomu aj vtipný názov pre fenomén, ktorý skúmali.

Inšpirovali sa názvom hypertextového internetového informačného systému, teda World Wide Webu. Biológovia však nehovoria o internete, ale o prírode - a tak slovíčko “world” vymenili za “wood”, teda v preklade drevo či les.

Stromy si statusy nepíšu, na svojich sociálnych sieťach však komunikujú po svojom. Spôsobov, akými si rastliny medzi sebou vymieňajú informácie, je viacero. 

Skryť Vypnúť reklamu

Majú aj dialekty

Ani si to možno niekedy neuvedomujete, no prvý z rastlinných komunikačných procesov vnímate aj vy. Ide napríklad o tie situácie, keď zacítite vôňu čerstvo pokosenej trávy či odtrhnutej bylinky.

Látky, ktoré v momente ohrozenia rastlina vylúči do vzduchu nie sú primárne určené pre človeka. Informáciu o tom, že ju ktosi napadol, posúva ďalším rastlinám. Podobná situácia sa zopakuje aj pri napadnutí škodcom.

Vedci tvrdia, že molekuly látky fungujú ako varovanie. Rastliny rovnakého, a niekedy dokonca aj iného druhu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta, sa tak stanú menej zraniteľnými - vytvoria si látky, ktoré škodcov od útoku odradia. Napríklad tak, že do svojho tela rastlina vylúči toxín, ktorým sa stane ťažšie stráviteľnou.

Vedci dokonca hovoria o tom, že látky, ktoré vylučujú rastliny jedného druhu na jednom mieste, a látky, ktoré vylučuje rovnaký druh v inej lokalite, sa líšia.

Skryť Vypnúť reklamu

“Vyzerá to teda tak, že vo svojej reči majú dokonca aj regionálne dialekty,” hodnotí zistenie podľa webu Science Alert profesor rastlinnej biochémie na Westminsterskej univerzite Stuart Thompson.

Údajne sa takto podarilo rastlinám komunikovať medzi sebou náhodou. Nemecký botanik Martin Heil a mexická biotechnologička Rosa María Adame Alvarezová v štúdii zverejnenej v žurnáli Biology Letters tvrdia, že sa schopnosť vyvinula z toho, že jedna časť rastliny chcela posielať vzduchom látky do jej inej časti.

Na hubovej sociálnej sieti

Vylučovanie látok do vzduchu však nie je jediným komunikačným systémom.

Podľa autora novej knihy The Hidden Life od Trees Petra Wollhebena druhú sociálnu sieť predstavuje podhubie. Tvrdí, že korene rastlín sa do istej miery podobajú na ľudské nervy. Zaznamenávajú chemické aj elektrické signály.

Skryť Vypnúť reklamu

Informácie o bolesti či nebezpečenstve si z nich dokážu prenášať práve prostredníctvom húb. Ako komunikačný kanál huby nepôsobia nezištne - aj im sa oplatí, aby spájali čo najviac rastlín, kŕmia ich totiž cukrom.

Hubám sa tak robiť sprostredkovateľa oplatí. Kým budú žiť stromy, budú žiť aj huby. Ak sa informácia o nebezpečenstve od jednej rastliny k druhej nedostane, poškodí či zabije to nielen ju, ale aj časť podhubia.

V tomto prípade však nejde len o komunikáciu na krátku vzdialenosť, ako to bolo pri vzduchu. Podhubie dokáže spájať aj väčšie oblasti.

Systém je jednoduchý - rastlina, ktorá je na sieť podhubia napojená, informáciu dostane a dokáže sa podľa nej zariadiť. Rastlina, ktorá na Wood Wide Webe a hubovej sociálnej sieti pripojená nie je, žiadnu informáciu nedostane.  

Skryť Vypnúť reklamu

DOI: 10.1098/rsbl.2010.0440

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Biológia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Rastliny
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Vláda sa dohodla na celoplošnom skríningovom testovaní (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 222-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 417 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Robert Barca (1993) je slovenským factcheckerom medzinárodnej spravodajskej agentúry AFP, ktorá pre Facebook overuje informácie šíriace sa na sociálnej sieti. V roku 2019 ukončil štúdium medzinárodných vzťahov a medzinárodného rozvoja. Študoval v Česku, Holandsku, Dánsku a Číne. Pracoval ako novinár v slovenskom týždenníku .týždeň a v Denníku N, publikoval vo viacerých slovenských a českých médiách. Ako fotograf pracuje pre agentúru Getty Images. Pre AFP začal pracovať vo februári 2020.
Moldava
Homáre nórske sa musia na európsky trh dostať do 24 hodín.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Zmazanie Trumpa je začiatok novej éry sociálnych sietí

Prehľad technologických správ.

Podcast Klik.
Podcast Tech_FM

Ukázali, ako by sa dala získavať energia z čiernej diery

Podcast o novinkách z vedy.

Samsung ukázal nové smartfóny, všetky s podporou 5G

Namiesto veľkých zmien prišla evolúcia.

V Indonézii objavili najstaršiu jaskynnú maľbu

Vek maľby prasaťa sa odhaduje minimálne na 45 500 rokov.

Jaskynná maľba prasaťa celebského na Sulawesi.