Rastliny sa vedia porozprávať, majú vlastný internet

Rastliny sa rozprávajú pomocou látok, ktoré vylučujú do vzduchu, ale aj prostredníctvom podhubia.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Pixabay/cc/Skitterphoto)

BRATISLAVA. Stačila len malá slovná hračka a vedci zrazu mali v rukách skvelý, a ešte k tomu aj vtipný názov pre fenomén, ktorý skúmali.

Inšpirovali sa názvom hypertextového internetového informačného systému, teda World Wide Webu. Biológovia však nehovoria o internete, ale o prírode - a tak slovíčko “world” vymenili za “wood”, teda v preklade drevo či les.

Stromy si statusy nepíšu, na svojich sociálnych sieťach však komunikujú po svojom. Spôsobov, akými si rastliny medzi sebou vymieňajú informácie, je viacero. 

Majú aj dialekty

Ani si to možno niekedy neuvedomujete, no prvý z rastlinných komunikačných procesov vnímate aj vy. Ide napríklad o tie situácie, keď zacítite vôňu čerstvo pokosenej trávy či odtrhnutej bylinky.

Látky, ktoré v momente ohrozenia rastlina vylúči do vzduchu nie sú primárne určené pre človeka. Informáciu o tom, že ju ktosi napadol, posúva ďalším rastlinám. Podobná situácia sa zopakuje aj pri napadnutí škodcom.

Vedci tvrdia, že molekuly látky fungujú ako varovanie. Rastliny rovnakého, a niekedy dokonca aj iného druhu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta, sa tak stanú menej zraniteľnými - vytvoria si látky, ktoré škodcov od útoku odradia. Napríklad tak, že do svojho tela rastlina vylúči toxín, ktorým sa stane ťažšie stráviteľnou.

Vedci dokonca hovoria o tom, že látky, ktoré vylučujú rastliny jedného druhu na jednom mieste, a látky, ktoré vylučuje rovnaký druh v inej lokalite, sa líšia.

“Vyzerá to teda tak, že vo svojej reči majú dokonca aj regionálne dialekty,” hodnotí zistenie podľa webu Science Alert profesor rastlinnej biochémie na Westminsterskej univerzite Stuart Thompson.

Údajne sa takto podarilo rastlinám komunikovať medzi sebou náhodou. Nemecký botanik Martin Heil a mexická biotechnologička Rosa María Adame Alvarezová v štúdii zverejnenej v žurnáli Biology Letters tvrdia, že sa schopnosť vyvinula z toho, že jedna časť rastliny chcela posielať vzduchom látky do jej inej časti.

Na hubovej sociálnej sieti

Vylučovanie látok do vzduchu však nie je jediným komunikačným systémom.

Podľa autora novej knihy The Hidden Life od Trees Petra Wollhebena druhú sociálnu sieť predstavuje podhubie. Tvrdí, že korene rastlín sa do istej miery podobajú na ľudské nervy. Zaznamenávajú chemické aj elektrické signály.

Informácie o bolesti či nebezpečenstve si z nich dokážu prenášať práve prostredníctvom húb. Ako komunikačný kanál huby nepôsobia nezištne - aj im sa oplatí, aby spájali čo najviac rastlín, kŕmia ich totiž cukrom.

Hubám sa tak robiť sprostredkovateľa oplatí. Kým budú žiť stromy, budú žiť aj huby. Ak sa informácia o nebezpečenstve od jednej rastliny k druhej nedostane, poškodí či zabije to nielen ju, ale aj časť podhubia.

V tomto prípade však nejde len o komunikáciu na krátku vzdialenosť, ako to bolo pri vzduchu. Podhubie dokáže spájať aj väčšie oblasti.

Systém je jednoduchý - rastlina, ktorá je na sieť podhubia napojená, informáciu dostane a dokáže sa podľa nej zariadiť. Rastlina, ktorá na Wood Wide Webe a hubovej sociálnej sieti pripojená nie je, žiadnu informáciu nedostane.  

DOI: 10.1098/rsbl.2010.0440

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  4. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 25 094
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 21 228
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 013
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 17 599
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 15 916
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 266
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 887
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 862
  9. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 4 747
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 4 581

Téma: Rastliny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Biológia

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

YouTube opäť zlyhal, umelá inteligencia boj prehrala

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.
Medve´d malajský v Zoo.
Výstavba projektu ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) v decembri 2017.
Ilustračné foto.
na projekte S-case pracuje aj Martin Pekarčík z Lekárskej fakulty UK. Na snímke počas slávnostného oceňovania výnimočných študentov a pedagógov v aule Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.