SME

Iveta Jančigová: Naša krv? V nej sa skoro vôbec nedá pohnúť

Iveta Jančigová pomáha simulovať zariadenia, ktoré môžu zmeniť odhaľovanie smrteľnej rakoviny.

Ak má človek nádor, je často neskoro, kým ho lekári objavia. Chceme prispieť včasnej diagnostike nádorových typov rakoviny, hovorí Jančigová. (Zdroj: archív I.J.)

Prečo chceme simulovať krv?

"Naším cieľom je sledovať rakovinové bunky."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale prečo ako tok buniek a nie ako rovnomernú kvapalinu?

"Musíme modelovať aj zvyšok krvi na úrovni buniek. Krv je z tohto pohľadu veľmi hustá. Až päťdesiat percent jej objemu sú bunky. Vlastne sa tam nedá skoro vôbec pohnúť. Bunky sa navzájom dotýkajú, tlačia na seba.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Náš model to vie zachytiť, ale nevedel by to, keby sme boli o úroveň vyššie, na úrovni homogénnej tekutiny. Nebolo by potom správne povedať, že máme spojitú tekutinu - krv - a v nej občas pláva objekt - rakovinová bunka. Lebo tým by sme časť skúmanej reality opísali inak a nevedeli by sme celkovo správne povedať, ako sa rakovinové bunky v takomto toku správajú."

Ako simulujete krv?

"V počítači. Vieme tam meniť rôzne parametre - ako zariadenie vyzerá, ako rýchlo má krv tiecť. Potom vieme povedať, aké zariadenie funguje lepšie a oplatí sa ho skúmať v praxi.

Pre nás je hlavne dôležité, aby sme vedeli namodelovať správne samotnú krv, keďže tvorí 99,99 percenta nášho modelu. Na milióny červených krviniek pripadá len jedna rakovinová bunka.

Čím to dosiahneme?

"Matematicko-fyzikálny model, ktorý používame, má dve časti. Jednou je tekutina, teda krvná plazma, ktorá tvorí približne polovicu objemu krvi. Druhou časťou sú krvinky, ktoré v plazme plávajú – najmä elastické červené krvinky. Všetky ostatné bunky sú v krvi rádovo v menších počtoch, takže v našom modeli kladieme najväčší doraz na modelovanie červených krviniek."

Prečo?

"Červené krvinky majú priemer len osem mikrometrov. Ale kapiláry – najtenšie vlásočnice, cez ktoré musia krvinky v tele prejsť - majú priemer dva až tri mikrometre. Čiže tá bunka sa musí nejakým spôsobom cez tenkú vlásočnicu dostať."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako sa jej to podarí?

"Pomáha jej pri tom jej vysoká elasticita. Červená krvinka je veľmi ohybná, vie sa postláčať a zmeniť svoj tvar. Práve túto elasticitu sme sa snažili v našom modeli nasimulovať a strávili sme s tým veľa času. Je veľmi dôležitá pre správne namodelovanie toku krvi na bunkovej úrovni."

Ako ďaleko ste so svojim výskumom?

"Máme dobrý a funkčný model. Teraz sa ho snažíme porovnávať s biologickými experimentmi od iných výskumných skupín.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4Q7M na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu