BRATISLAVA. Je nákazlivé a často je pre ľudí znakom unudenia a únavy. Skutočnú podstatu zívania vedci ešte neodhalili, majú ale niekoľko hypotéz. Jednu z nich podporuje aj najnovší výskum v odbornom časopise Biology Letters.
Ukázal, že čím väčší a vyvinutejší má cicavec mozog, tým dlhšie trvá aj jeho zívanie. Výskum robili pomocou videí na YouTube, na ktorých zívalo 29 cicavcov vrátane myší, mačiek, líšok, ježkov, mrožov, slonov a ľudí (jedno z videí, ktoré použili, nájdete na konci článku).
Človek, ktorý má zhruba 12-tisíc kortikálnych nervov zíval v priemere najdlhšie - okolo šiestich sekúnd. Približne rovnako dlho zívali aj africké slony, ktorých mozog má podobnú hmotnosť a množstvo kortikálnych nervov ako ľudský. Myši so svojím malým mozgom zívali okolo jeden a pol sekundy.
Štúdia svojimi zistenia podporuje dlhodobú hypotézu, že zívanie má významný vplyv na zvýšenie prietoku krvi do mozgu a jeho ochladenie. Takže čím väčší má cicavec mozog, tým viac ho potrebuje prekrviť a ochladiť a musí dlhšie aj zívať.