WASHINGTON. Matthias Niessner vyvinul veľmi strašidelný softvér, ale bol by radšej, keby ho tak ľudia neškatuľkovali. Už je unavený z narážok o diktátoroch a propagandistoch. Už ho nebavia otázky o manipulácii a identite.
Napriek tomu sa tomu nedá vyhnúť: Face2face je naozaj strašidelný. Je to prvé slovo, ktoré ľuďom napadlo po pozretí dema Niessnerovej technológie v suteréne Hirshornovho múzea vo Washingtone.
Softvér, ktorý vyvinul spolu s ďalšími štyrmi počítačovými vedcami, dovoľuje užívateľovi hladko a realisticky ovládať video s tvárou inej osoby.
Doslova môžete vkladať do úst iných ľudí vkladať vlastné slová. Môžete parodovať, klamať a napodobňovať. Nepotrebujete na to ani efektný hardvér či pohybové senzory. Na ukradnutie tváre Baracka Obamu, Angely Merkelovej či Pápeža Františeka vám stačí len webkamera a pár kódov.
To nie je práve to, čo mal Niessner na mysli, keď vytváral Face2Face. Potenciál vidí najmä v použití v Hollywoode, kde neustále prevláda katastrofálny dabing, ale tiež v Silicon Valley, kde v súčasnosti tento Standfroský profesor žije. Jeho softvér bude užitočný najmä vo virtuálnej realite, kde rastie túžba po rekonštrukciách tvárí.
Niessner však nemôže úplne uniknúť, aby jeho výtvor vyvolával v ľuďoch strach. Nech sa snaží, koľko chce. Minulý štvrtok v Hirshorne jeho demu predchádzala prednáška mediálneho umelca Josha Klinea. Kline používa podobný softvér ako Niessner na kritiku úzkostí moderného života. „Ide o schopnosť kradnúť identity,“ povedal. „Prevziať niekoho tvár, niekoho hlas."
S Matthiasom Niessnerom sme sa porozprávali práve o strašidelnosti, podvode a ich zdroji.
Ľudia vždy hovoria tú istú vec, keď vidia vašu technológiu. Najprv vravia, že je skvelá, potom, že je desivá až strašidelná. Ako sa podľa vás naša kultúra vyrovná s touto prvotnou, priam až pudovou reakciou?
„Počítačovej grafike sa venujem niekoľko rokov. Pre mňa je táto reakcia vždy trochu prekvapujúca, pretože veľa vecí, ktoré denne vidíme, sú vygenerované synteticky. Často používam ako príklad Avatar. V tomto filme, a v mnohých súčasných filmoch, je všetko umelé. Je dôležité, aby si to ľudia uvedomili. Musia vedieť, že nie všetko, čo vidia vo videu, je skutočné.“
Je jedna vec vidieť to v hollywoodskych trhákoch ako Avatar. Ľudia však nečakajú, že to uvidia napríklad aj v spravodajských záberoch na YouTube.
„Možno by mali. Jediný rozdiel v našej technológii je ten, že vám dovolí editovať existujúce video. Vo filme najprv musíte vytvoriť 3D model, musíte stvoriť veľa umenia, my to zjednodušujeme. Výsledok s našou technológiou je rovnaký, ako u niekoho, kto mal dosť zdrojov na to, aby vytvoril syntetické video.
Vezmite si napríklad, že máte vládu, ktorá vás chce oklamať – naša technológia im zásadne nepomôže. Na to aby klamali majú aj tak dostatok prostriedkov. My tieto editačné schopnosti prinášame každému.“
Hovoríte, že technológie sa vyvíjajú a musíme sa uistiť, že idú správnym smerom. Kto je my? Kto je za to zodpovedný?
„Nuž, v akademickom prostredí, by to bola komunita, čo je veľmi vágny pojem. Myslím tým komunitu ďalších výskumníkov. Myslím, že z tejto strany je tam stále veľa zodpovednosti. Myslím si, že veľkú zodpovednosť nesú aj spoločnosti a investori. Dobrým príkladom je teraz Elon Musk. Investoval do spoločnosti Open AI, ktorá sa snaží vyvinúť strojové učenie, ktoré bude verejne dostupné každému na použitie a sledovanie. Zjednodušene povedané, je to obrovská snaha uistiť sa, že stroje nás nezničia. Znie to veľmi unáhlene, ale je to strach, ktorý má mnoho ľudí. Vidím, že za to môžu aj médiá – bez urážky.“
To nič.
„Média len zhoršujú tento problém. Tak to je. Tak si zvyšujú sledovanosť, nie? Je to fér hra.