M ikrobióm. Ak by ste raz chceli zistiť, z čoho naozaj je poskladané ľudské tele, mqali by ste si zapamätať toto slovo. Pretože okrem našich vlastných buniek naše telá obsahujú ohromné množstvá ďalších drobných organizmov – mikroorganizmov je dokonca zrejme viac, ako všetkých našich buniek.
Mikróby sú dôležité pre ľudské zdravie, pretože zohrávajú významnú úlohu pri podpore imunitného systému a pri trávení potravy. Pôsobia tiež ako prvotná ochranná bariéra proti choroboplodným zárodkom. Narušením mikrobiómu môžu vzniknúť rôzne ochorenia.
Mikrobióm je ovplyvnený našimi dennými aktivitami vrátane umývania tela a rúk, jedenia probiotických produktov, akými sú jogurty, kyslomliečne výrobky, atď. Je citlivý na narušenia spôsobené napríklad používaním antibiotík a počas života sa množstvo a zloženie jednotlivých druhov mikróbov dynamicky mení.
Mikrobióm sa tiež využíva pri vývoji nových vakcín, liekov a výživových doplnkov.
Navzájom výhodné
Po stáročia ľudstvo bojovalo s mikróbmi. Čierny mor, kiahne, žltá horúčka a týfus – to sú príklady infekčných ochorení z histórie.
K súčasným možno zaradiť maláriu, tuberkulózu, choleru, HIV/AIDS a niektoré ďalšie. Snahou rozvíjajúcej sa mikrobiológie bolo zvíťaziť nad choroboplodnými zárodkami (patogénmi) a eliminovať infekčné ochorenia.
“Ľudské telo obsahuje asi desaťkrát viac mikrobiálnych ako vlastných buniek.
„
V súčasnosti sa formuje nový pohľad na mikróby a moderná mikrobiológia považuje ľudí a mikróby za spoločne sa vyvíjajúci a vzájomne výhodný systém. Ako ľudský organizmus profituje z mikróbov?
Treba povedať, že väčšina mikroorganizmov, s ktorými prichádzame do kontaktu, sú pre nás výhodné: štiepia zložky potravy, ktoré nedokážeme stráviť bez mikrobiálnych enzýmov (napríklad zeleninu), poskytujú energiu pre náš metabolizmus, vyrábajú potrebné vitamíny a pôsobia ako prvotná obranná línia proti patogénom.
Podľa súčasných poznatkov ľudské telo obsahuje asi desaťkrát viac mikrobiálnych (približne 1014) ako vlastných buniek (približne 1013). V tomto systéme človek + mikróby (často označovanom ako ľudský superorganizmus) môže byť miliónkrát viac mikrobiálnych génov než ľudských.
Vedci v súčasnosti predpokladajú, že vyvíjajúce sa embryá v maternici sú sterilné (bez mikróbov) a prvé inokulum (dávku) mikróbov získavajú od matky počas prirodzeného pôrodu.
Takto získané mikróby kolonizujú novorodenca a iniciujú množstvo procesov vedúcich k rozvoju jeho vlastného mikrobiómu. Dieťa závisí od vaginálnych mikróbov matky, ako aj od mikróbov v materskom mlieku.
Mikróby kolonizujú všetky povrchy vnútri tela dieťaťa a na ňom (orálne a dýchacie cesty, črevá, urogenitálny trakt, pokožku). Je to dynamický proces, pri ktorom sa množstvo mikróbov zvýši z nuly pri pôrode počas prvých niekoľkých týždňov života viac ako miliónkrát.
Zastúpenie a množstvo jednotlivých druhov mikróbov sa mení až do tretieho roku života, keď sa stabilizuje.
Mikróby v črevách novorodenca podporujú vývin jeho imunitného sytému a tie prvotné – získané od matky, sú pravdepodobne nevyhnutné. Prečo?
Aby jeho imunitný systém vedel rozlíšiť vlastné od nevlastného.
Keď imunitný systém vyzreje, konzultuje s pamäťovou bankou, či mikróby, s ktorými prišiel do styku, má považovať za vlastné alebo nie a či má začať obranu proti patogénom. Každá časť nášho tela je osídlená jedinečnou komunitou mikróbov a predpokladá sa, že nás osídľujú len nám vlastné mikrobiálne druhy a kmene (mikrobiálne poddruhy).
Určité mikróby osídľujú našu pokožku, iné nosnú sliznicu a väčšina mikróbov žije v hrubom čreve. V našich ústach tiež žije bohatý mix mikróbov, z ktorých niektoré preferujú zuby, iné ďasná. Zdá sa, že ku kolonizácii a rastu mikróbov prispieva to, čo jeme, ale aj naše hormóny, telesné tekutiny, tuky pokožky, genetické predispozície, to, kde žijeme, a mnoho iných faktorov.
Kúpaním a umývaním rúk a zubov sa tieto mikróby do istej miery odstránia, ale po istom čase sa opäť rozmnožia.
Antibiotiká ich môžu zmeniť
Antibiotikami sa liečia ľudské infekčné ochorenia už viac ako 70 rokov a používajú sa aj na subterapeutickej úrovni pri podpore produkcie mäsa pri dobytku.
Podobne ako vakcíny, aj antibiotiká sú výsledkom medicínskeho pokroku v eliminácii infekčných ochorení. Dnes vďaka užívaniu antibiotík a vakcín deti nezomierajú na infekčné ochorenia, ktoré ich zabíjali pred päťdesiatimi rokmi.
Rutinné používanie antibiotík však môže spôsobiť vedľajšie účinky a poškodenie nášho mikrobiómu. Ako?
