SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Človek je v skutočnosti chodiaca kolónia mikróbov

V ľudskom tele i na jeho povrchu žije obrovské množstvo mikróbov. Je ich desaťkrát viac ako našich buniek.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

M ikrobióm. Ak by ste raz chceli zistiť, z čoho naozaj je poskladané ľudské tele, mqali by ste si zapamätať toto slovo.  Pretože okrem našich vlastných buniek naše telá obsahujú ohromné množstvá ďalších drobných organizmov – mikroorganizmov je dokonca zrejme viac, ako všetkých našich buniek.  

Mikróby sú dôležité pre ľudské zdravie, pretože zohrávajú významnú úlohu pri podpore imunitného systému a pri trávení potravy. Pôsobia tiež ako prvotná ochranná bariéra proti choroboplodným zárodkom. Narušením mikrobiómu môžu vzniknúť rôzne ochorenia.

Mikrobióm je ovplyvnený našimi dennými aktivitami vrátane umývania tela a rúk, jedenia probiotických produktov, akými sú jogurty, kyslomliečne výrobky, atď. Je citlivý na narušenia spôsobené napríklad používaním antibiotík a počas života sa množstvo a zloženie jednotlivých druhov mikróbov dynamicky mení.

Mikrobióm sa tiež využíva pri vývoji nových vakcín, liekov a výživových doplnkov.

Navzájom výhodné

Po stáročia ľudstvo bojovalo s mikróbmi. Čierny mor, kiahne, žltá horúčka a týfus – to sú príklady infekčných ochorení z histórie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

K súčasným možno zaradiť maláriu, tuberkulózu, choleru, HIV/AIDS a niektoré ďalšie. Snahou rozvíjajúcej sa mikrobiológie bolo zvíťaziť nad choroboplodnými zárodkami (patogénmi) a eliminovať infekčné ochorenia.

Ľudské telo obsahuje asi desaťkrát viac mikrobiálnych ako vlastných buniek.

mikrobióm človeka

V súčasnosti sa formuje nový pohľad na mikróby a moderná mikrobiológia považuje ľudí a mikróby za spoločne sa vyvíjajúci a vzájomne výhodný systém. Ako ľudský organizmus profituje z mikróbov?

Treba povedať, že väčšina mikroorganizmov, s ktorými prichádzame do kontaktu, sú pre nás výhodné: štiepia zložky potravy, ktoré nedokážeme stráviť bez mikrobiálnych enzýmov (napríklad zeleninu), poskytujú energiu pre náš metabolizmus, vyrábajú potrebné vitamíny a pôsobia ako prvotná obranná línia proti patogénom.

Podľa súčasných poznatkov ľudské telo obsahuje asi desaťkrát viac mikrobiálnych (približne 1014) ako vlastných buniek (približne 1013). V tomto systéme človek + mikróby (často označovanom ako ľudský superorganizmus) môže byť miliónkrát viac mikrobiálnych génov než ľudských.

Vedci v súčasnosti predpokladajú, že vyvíjajúce sa embryá v maternici sú sterilné (bez mikróbov) a prvé inokulum (dávku) mikróbov získavajú od matky počas prirodzeného pôrodu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takto získané mikróby kolonizujú novorodenca a iniciujú množstvo procesov vedúcich k rozvoju jeho vlastného mikrobiómu. Dieťa závisí od vaginálnych mikróbov matky, ako aj od mikróbov v materskom mlieku.

Mikróby kolonizujú všetky povrchy vnútri tela dieťaťa a na ňom (orálne a dýchacie cesty, črevá, urogenitálny trakt, pokožku). Je to dynamický proces, pri ktorom sa množstvo mikróbov zvýši z nuly pri pôrode počas prvých niekoľkých týždňov života viac ako miliónkrát.

Zastúpenie a množstvo jednotlivých druhov mikróbov sa mení až do tretieho roku života, keď sa stabilizuje.

Mikróby v črevách novorodenca podporujú vývin jeho imunitného sytému a tie prvotné – získané od matky, sú pravdepodobne nevyhnutné. Prečo? 

Aby jeho imunitný systém vedel rozlíšiť vlastné od nevlastného. 

Keď imunitný systém vyzreje, konzultuje s pamäťovou bankou, či mikróby, s ktorými prišiel do styku, má považovať za vlastné alebo nie a či má začať obranu proti patogénom. Každá časť nášho tela je osídlená jedinečnou komunitou mikróbov a predpokladá sa, že nás osídľujú len nám vlastné mikrobiálne druhy a kmene (mikrobiálne poddruhy).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Určité mikróby osídľujú našu pokožku, iné nosnú sliznicu a väčšina mikróbov žije v hrubom čreve. V našich ústach tiež žije bohatý mix mikróbov, z ktorých niektoré preferujú zuby, iné ďasná. Zdá sa, že ku kolonizácii a rastu mikróbov prispieva to, čo jeme, ale aj naše hormóny, telesné tekutiny, tuky pokožky, genetické predispozície, to, kde žijeme, a mnoho iných faktorov.

Kúpaním a umývaním rúk a zubov sa tieto mikróby do istej miery odstránia, ale po istom čase sa opäť rozmnožia.

Antibiotiká ich môžu zmeniť

Antibiotikami sa liečia ľudské infekčné ochorenia už viac ako 70 rokov a používajú sa aj na subterapeutickej úrovni pri podpore produkcie mäsa pri dobytku.

Podobne ako vakcíny, aj antibiotiká sú výsledkom medicínskeho pokroku v eliminácii infekčných ochorení. Dnes vďaka užívaniu antibiotík a vakcín deti nezomierajú na infekčné ochorenia, ktoré ich zabíjali pred päťdesiatimi rokmi.

Rutinné používanie antibiotík však môže spôsobiť vedľajšie účinky a poškodenie nášho mikrobiómu. Ako?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4Q6F na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4Q6F na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Biológia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Baktérie, Mikroskopický svet, Mikroorganizmy
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

NASA sa dotkla asteroidu, odobrala vzorky

Čo nové sa udialo vo vede.

Podcast Pravidelná dávka

Čo nám priniesli antibiotiká a ako ich nahradíme?

O minulosti, súčasnosti a budúcnosti antibiotík.

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.