Nobelovu cenu vyhral v oblasti, ktorú nikto nechcel

Jošinori Osumi vždy najradšej skúmal oblasti, ktorým sa nikto iný nevenoval.

Japonský biológ Jošinori Osumi pri blahoprianí od kolegov za výhru Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu za rok 2016.(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Vždy ho lákalo pracovať tam, kde sa iní vybrať nechceli. Koncom 90. rokov sa japonský biológ Jošinori Osumi začal venovať mechanizmu, ktorým si bunky odstraňujú a recyklujú časti samých seba.

Vo vedeckých kruhoch tým však veľký rozruch nevyvolal, pretože v biológii už existovali príťažlivejšie možnosti výskumu.

Osumiho práca však nakoniec ukázala, že proces autofágie je nevyhnutný na prežitie bunky.

Prínos japonského vedca preto ocenil aj švédsky Inštitút Karolinska. Po viac ako dvoch desaťročiach získal za svoj objav mechanizmov rozkladu a recyklácie bunkového materiálu Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.

Viac ako odpadový kôš

Jošinori Osumi začal svoju vedeckú kariéru štúdiom chémie, no rýchlo ho omrzela. Napriek tomu, že 60. roky minulého storočia boli zlatou érou molekulárnej biológie, Osumi bol jedným z mála, ktorý o ňu v Japonsku prejavili záujem.

Pri postdoktorálnom štúdiu na Rockefellerovej univerzite v New Yorku sa zoznámil s bunkami kvasiniek a po návrate do Japonska sa zameral na jednu z ich štruktúr – vakuolu.

„Vakuola sa považovala za odpadový kôš bunky a takmer nikoho nezaujímala jej fyziológia. Rozhodol som sa skúmať prenos materiálu vo vakuole, pretože by som nemal veľa konkurencie,“ povedal Osumi v rozhovore pre Rockefellerovu univerzitu.

Zjesť sám seba

Kvasinky sa v laboratóriách používajú ako pomôcky pri skúmaní ľudských buniek. Funkciu, ktorú v kvasinkách vykonáva vakuola, má v ľudských bunkách na starosti organela zvaná lyzozóm.  

Belgický biochemik Christian de Duve v 60. rokoch zistil, že lyzozómy rozkladajú bunkový materiál, ktorý im prinášajú vezikuly zvané autofagozómy.

Autofagozómy pohlcujú poškodené proteíny aj iné časti bunky. Následne sa spájajú s lyzozómami, ktoré tieto zložky rozložia na živiny a materiál potrebný na obnovu bunky.

Vedci proces pomenovali autofágia, čo po grécky znamená „zjesť sám seba“. Význam mechanizmu odhalil až Osumi o tridsať rokov neskôr.

Láska k mikroskopu

Vakuoly sú jediné organely, ktoré sa dajú pozorovať pod svetelným mikroskopom - a to japonského biológa fascinovalo.

„Aj dnes vediem študentov k práci s mikroskopom. V istom zmysle by sa práve takto malo k biológii pristupovať a chcem, aby moji študenti potvrdzovali a robili nové objavy vlastnými očami,“ povedal Osumi v rozhovore pre Tokijský technologický inštitút.

Aby vedec zistil, čo presne sa pri rozklade materiálu vo vakuolách deje, kultivoval kvasinky, ktorým chýbali enzýmy rozkladu. Bunky nechal následne hladovať, čím naštartoval autofágiu.

Už po chvíli sa vo vakuole začali hromadiť autofagozómy. Osumi tak ako prvý pozoroval funkciu autofágie a prelomové výsledky vydal v roku 1992 v prestížnom časopise Nature.

Základná funkcia

Po potvrdení existencie autofágie v kvasinkách sa Osumimu podarilo identifikovať aj gény, ktoré tento mechanizmus ovládajú. Na základe jeho práce sa tiež zistilo, že rovnaké procesy fungujú aj v ľudských bunkách.

Dnes považujeme autofágiu za jednu zo základných funkcií buniek. Recyklovanie nepotrebných častí udržiava bunku zdravú a pomáha jej prežiť pri nepriaznivých podmienkach - napríklad pri nedostatku živín.

Pomáha tiež pri infekciách a poškodenie mechanizmu môže viesť k vážnym ochoreniam ako rakovina či Alzheimer.

„Autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie a prispieva k správnemu vývoju embrya pri delení buniek,“ dodáva v tlačovom vyhlásení Inštitút Karolinska, ktorý Osumiho ocenil Nobelovou cenou.

Poctivý vedec

Ohsumiho práca dokazuje, že vedci by si mali hľadať vlastnú cestu. Študentom radí, aby sa venovali niečomu, čo neskúma nikto iný alebo aspoň čomusi, čo im príde zaujímavé.

„Nie som veľmi súťaživý, takže si vždy hľadám nový predmet štúdia, aj keď nie je veľmi populárny. Ak začnete s novým základným pozorovaním, budete mať práce dosť,“ odporúčal v rozhovore pre Rockefellerovu univerzitu.

Potvrdzuje to aj docentka medicíny na Univerzite v Osake Maho Hamasakiová, ktorej Osumi robil absolventského poradcu. „Chce jednoducho robiť základný výskum a nerobí to pre peniaze. Je to poctivý vedec,“ reagovala pre web The Scientist na Osumiho ocenenie.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 921
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 6 306
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 378
  4. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 091
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 085
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 879
  7. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 852
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 846
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 686
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 887

Téma: Nobelova cena za mier


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.