Londýn 8. januára (TASR) - Slávny kozmológ Steven Hawking (na snímke), ktorý je pre ťažkú chorobu pripútaný na vozík, dnes v spoločnosti popredných vesmírnych fyzikov oslávil 60. narodeniny.
Univerzita v Cambridge, kde Hawking pôsobí na poprednom matematickom poste, pri príležitosti jeho životného jubilea usporiadala týždeň podujatí, vrátane narodeninovej párty dnes večer, štyroch dní technických workshopov a piatkového sympózia venovaného prínosom Hawkinga pre fyziku.
Dnes je Stephen Hawking najvýznamnejším vedcom na poli teoretickej fyziky. Zásadne prispel k modernému chápaniu vesmíru, revolucionalizoval predstavy o fenoméne čiernych dier a prišiel s novými teóriami o vzniku prírody a vesmíru. Získal množstvo vedeckých ocenení, prijali ho do Kráľovskej spoločnosti (Royal Society), kráľovná Alžbeta II. ho vymenovala za komandéra Britského impéria a čestného rytiera.
Hoci je Hawking špičkovým vedcom, takmer kultové postavenie má aj medzi mladými ľuďmi, ktoré sa dá porovnať s Einsteinovou popularitou. V roku 1988 sa preslávil svojou populárno-vedeckou knihou Stručná história času, z ktorej sa na celom svete predalo viac ako desať miliónov kusov. Vedec v nej zrozumiteľným spôsobom približuje tajomstvo kozmológie, ktorá sa zaoberá stavbou a vývojom vesmíru ako celku. Hawking má fanklub v Chicagu a dokonca sa objavil v jednej časti animovaného seriálu Simpsonovci.
Autorovi viacerých bestsellerov v žánri populárno-vedeckej literatúry vo veku 22 rokov diagnostikovali amyotrofnú laterálnu sklerózu (ALS) - formu choroby motorických neurónov, známu aj ako Lou Gehrigova choroba.
Pacienti po objavení prvých príznakov ALS žijú v priemere tri až päť rokov. Napriek tomu, že Hawking je už niekoľko rokov paralyzovaný, neschopný hovoriť, dýcha pomocou prístroja, nevie držať hlavu vzpriamene a v súčasnosti neváži viac ako 45 kilogramov, pokračuje vo vedeckej práci venovanej otázkam priestoru, času, čiernych dier a vesmíru.
Vedec rozpráva s pomocou počítača napojeného na syntetizér hlasu, ktorý ovláda prstami rúk. Choroba ho nepripravila o zmysel pre humor - s formou komunikácie s okolím je spokojný, ale prekáža mu americký prízvuk, ktorý mu prístroj dal. So svojím údelom sa vyrovnal, o čom svedčí aj jeho výrok, že aspoň nie je v pokušení márniť čas golfom a džogingom a môže sa venovať vede.
Minulý rok vystrašil Hawking svet tvrdením, že ľudstvo musí v budúcich rokoch osídliť iné svety, ak nechce zaniknúť. Podľa neho je genetické inžinierstvo väčšou hrozbou než jadrové zbrane. Tie sa dajú kontrolovať, ale genetické manipulácie sa dajú robiť v malých laboratóriách. Hawking sa obával, že niekto náhodou alebo úmyselne vytvorí vírus, ktorý ľudstvo zničí.
Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde. Ako sám rád pripomína, stalo sa to v deň 300. výročia smrti Galilea Galileiho. No keďže sa tento deň narodilo podľa jeho odhadu ďalších 200.000 detí, nie je to až taká veľká náhoda.
Stephenovi rodičia neboli veľmi bohatí. Frank Hawking bol síce vnukom bohatého roľníka z Yorkshire, ale o všetok majetok prišiel počas veľkej anglickej agrárnej krízy začiatkom 20. storočia. Matka Isobel bola druhou najstaršou dcérou škótskeho lekára. Obaja mohli študovať v Oxforde, hoci to ich rodičov stálo nemalé obete.
V októbri 1959 začal Hawking ako 17-ročný študovať v Oxforde, kde patril medzi najmladších v ročníku. V októbri 1962 pokračoval v štúdiu v Cambridge. Koncom roka 1962 si Stephenovi rodičia všimli, že s jeho motorikou nie je niečo v poriadku. S obavami čakal na výsledky testov. Dozvedel sa, že trpí zriedkavou a neliečiteľnou chorobou - amyotrofnou laterálnou sklerózou.
Hawkingovi sa aj na pojazdnom kresle podarilo doštudovať, založiť rodinu (je druhýkrát ženatý) a pokračovať vo vedeckej práci. Hawking je najefektívnejším poslom modernej teoretickej fyziky. A to aj vtedy, keby mali platiť posmešné tvrdenia, že ten, kto hovorí, že Hawkingovým populárnovedeckým knihám rozumie, je buď teoretickým fyzikom alebo klamárom.
