Obscure - horor ako ministrove maturity

Hororové hry konečne ožívajú i na platforme PC. Netvrdím, že dominantné postavenie konzolí v tomto žánri upadá, ale konkurencia sa začína presadzovať aj na osobných počítačoch. Dnes tu máme strašidelnú hru zo školského prostredia – a hlavnú úlohu tu nehrá

Dobre, nie je určite vhodné uťahovať si z tohtoročných maturantov, ktorým škrípu zuby viac, než by bolo vhodné, ale to prirovnanie sa jednoducho pýtalo do úvodného textu. Dosť však chôdze na tenkom ľade, poďme sa venovať dnešnej téme, titulu Obscure od firmičky Hydravision. Strážnu ruku nad projektom držal MC2-Microids, tvorca podmanivej Syberie alebo pripravovaného thrilleru Still Life. Podľa prehlásení vývojárov je pre nás pripravený európsky horor, založený na survival konkurentoch japonského trhu. Áno, odvážne tvrdenie, ktorému je príliš jednoduché podľahnúť a vytvoriť si tak prehnané ilúzie o obyčajnej akčnej adventúre.

Čo si budeme zbytočne nahovárať? Japonci sú Japonci a s podobnými hrami to vedia. Séria Sillent Hill? Pecka, ktorá nemá obdoby. A to môžu všetci erudovaní recenzenti nadávať na konzolové ovládania, podivnú kameru a tisíc ďalších prkotín, ktoré v konečnom dôsledku takmer neviditeľne poznačia tvár mrazivého strachu. Nič s tak hustou atmosférou u nás nemáme, tak si to vážme. Nedávno ste si mohli prečítať zopár riadkov o akčnej hre Cold Fear . Prvky hororu boli zakomponované niekde citlivo, niekde bez ladu a skladu, nič to však nemení na kvalitnom "nejaponskom" počine. A teraz tu máme Obscure. Pýtate si prečo tak dlhý úvodný pokec? Chcel som vás navnadiť na vyššie menovaný titul. Už ste? Fakt? Tak teraz zabudnite na bravúrne vykreslený charakter postáv, brilantný design level a pridajte si k tomu klišé ako z akéhokoľvek amerického slzdojiča (najlepšie sú tie, kde muž zomrie pre záchranu ženy, ktorú nenormálne miluje). Sklamaný? Môžem vás ukľudniť, sklamaný som aj ja a týmto sa moje básnické otázky končia. Aspoň na niekoľko ďalších odstavcov.

Vysoká škola Leafmore predstavuje ničím nevynikajúcu vysokú školu. Partia študentov si užíva najlepšie roky. Ak sa pamätáte na prvé Purpurové Rieky, tak sami viete, že nenápadné miesto je pre šialené mozgy rajom pre nemorálne pokusy. Inak to nie je ani v tejto hre, po záhadnom stratení Kennyho (môžete si zahrať aj v demoverzii) už skutočne začínate hrať. Na začiatku netušíte, čo sa deje, vaše kroky po opustenej univerzite sa ozývajú viac než strašidelnejšie, nikde niet živej duše. Po chvíli však natrafíte na podivné monštrá, nájdete strateného priateľa, odhalíte zvieracie pokusy riaditeľa, nič neodhaľujúce vyšetrovanie polície a hlavne – kam sa strácajú študenti.

Zápletka ako taká nič moc, avšak škola sa na podobné hrátky priam hodí. Kto nešiel v noci po chodbe, kde sa vaše kroky skutočne dunivo ozývajú, nevie, o čom hovorím. Všetok čas samozrejme nestrávite len v samotnej univerzite, ale nazriete i do knižnice, jedálne, priľahlého parkoviska, internátu, záhrady, verejnosti neprístupného sektoru (haha) a všetko vyvrcholí v podzemí. Miesto na dovolenku to rozhodne nie je, ale nič viac si hororový fanúšik nemôže priať.

Už som spomínal, že kamaráta sa vydá hľadať skupinka priateľov a hoci som ich už predstavil v preview, opakovanie je matka S. Kinga, tak si ich pre úspech zopakujeme. Najprv vám tvorcovia vložia do rúk Josha v spoločnosti dvoch sexi mačičiek – Shannon a Ashley. Neskôr sa k vám pridá Stan a spoločne nájdete Kennyho vo väzení, kde aj sami skončíte (ooops, trochu som vám poodhalil príbeh, ale podobný vývoj ste určite čakali). Päticu hlavných postáv vyzerá nasledovne. Ashley je cool, vyzerá výborne, učenie jej ide, jednoducho nemá viditeľnú chybu. Svoju emancipáciu dokazuje úspešným zvládaním boja. Josh sa chce stať reportérom, preto si všíma všetky dôležité predmety v miestnosti, ale brokovnicu by som mu do rúk radšej nezveril. Kenny je kapitánom školského basketbalového mužstva a skôr použije svoje svaly ako hlavu – pravý opak Josha. Mimochodom chodí s Ashley. Shannon je mladšou sestrou Kennyho, učenie zvláda ľavou zadnou, je hlavičkou v tíme a mne bola rozhodne najsympatickejšia. Na záver tu máme Stana, hrozného študenta, avšak experta na počítače a otvárania zamknutých dverí.

Toľko v skratke rozdiely medzi postavami. Na prvý pohľad to vyzerá na dokonalú diferenciáciu charekterov. Keď si k tomu prirátame aj možnosť voľby jednej nami ovládanej postavy, pričom druhá nás sprevádza, vyzerá to na implementáciu logických hádaniek, kedy jedna postava zvláda to, druhá tamto, ale v konečnom dôsledku dokáže každý hrdina otvoriť dvere, len mu to trochu dlhšie trvá a pod. Nič to, aspoň si môžete vybrať duo zástupcov nežného pohlavia, čisto drsný tím alebo vhodnú kombináciu. Aj to ešte vyzerá celkom fajn, lenže tu nenájdeme žiadne vyprofilovanie postáv, žiadne rozhovory, žiadne rozvíjané vzťahy. Nech sa na mňa nik nehnevá, ale táto možnosť sa priam núkala, atmosféra by mohla stúpiť do výšin. Lenže teraz si môžem maximálne uprdnúť.

Genetické pokusy predstavenstva školy je potrebné niečím zničiť. V 3rd-person pohľade (pre tento druh hry je typický) nájdeme drevenú alebo železnú baseballku, tyč a neprídeme ani o strelné zbrane – rôzne druhy revolverov alebo napríklad brokovnica, či zopár granátov. Nič moc výber, na každú zbraň si môžete navyše prilepiť baterku. A tá je skutočne potrebná, Hydravision sa pokúsili znásobiť strach hráčov Aurou. Niektorých temných protivníkov totiž zničí len priame svetlo, preto je vhodne rozstrieľať okná, čím si vždy pomôžete. Nepriateľov tvorí zopár druhov zmutovaných zombíkov, dvaja bossovia a to je všetko. Malý počet ničím nevynikajúcich zbraní a protivníkov neveští nič dobré.

Obscure už máme predstavený, neostáva nám nič iné ako sa vrhnúť na samotné hodnotenie a aspoň zistíme, kde je hlavný problém hry.

GRAFIKA 7 / 10
Technické spracovanie je na úrovni, rôzne druhy rozlíšenia umožnia spustiť hru i na slabších strojoch. Animované sekvencie majú ten správny šmrnc, výborne zapadajú do hry a až na prelínanie textúr to nevyzerá na také nízke hodnotenie, aké Obscure dostala. Lenže prostredie nie je až tak výrazne depresívne. Nie je strašidelné. Nie je plné atmosféru strhujúcich detailov. A to už problém je. Prázdne interiéry a exteriéry majú ten správny feeling vložením maličkostí, podtrhujúcich úzkosť z nezávidenia hodnej situácie. Máme tu školu, ale nenatrafíme tu na vyslovene tmavé kúty, tajomné zákutia a strašidelné miestnosti. Takto sa dojem psychicky vypätej situácie rozhodne nevyvoláva.

INTERFACE 6 / 10
Ovládanie nevyniká nad priemerným konzolovým štandardom, myšku pri hraní vôbec nevyužijete. Klávesnicou zvládnete pohyb, streľbu i mierenie a scrollovanie inventárom. Kombinácia predmetov je degradovaná na jedinou možnosťou – lepiaca páska + baterka + pištol = vec, ktorá nám v Doomovi 3 najviac chýbala. Problémom sa nevyhla kamera, jedna z najdôležitejších aspektov pri ovládaní. Často bežíte proti nej, mierenie je príliš ťažkopádne a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Trochu ma hnevá aj malá variabilita uhlov kamery. Niekto môže oponovať, že to znižuje prehľadnosť, avšak výsledný dojem posúva vyššie atmosféru. Tu máme chaotickú kameru s minimálnymi naturalistickými zábermi a to nie je najlepšia kombinácia.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Kdeže sa podela strašidelná atmosféra? Kam sa stratil pochmúrny pocit z odhaľovania nových miestností? Tak to vôbec netuším, ale pri hraní Obscure som sa zľakol len párkrát a to si myslím, že bolo spôsobené nudou. Zápletka príjemne graduje, nachádzate nové stopy a odhaľujete nepríjemné podrobnosti. To všetko je fajn, lenže tých zopár druhov nepriateľov vás príliš nenaľaká a pomáha na nich len tupá streľba. Známe momenty navodzujúce strach sa v hre takmer nenachádzajú. Tak prečo, do pekla, to charakterizovali ako hororovú hru?

Vo filmových Vreskotoch to už nefunguje, vyvražďovanie teenagerov je nudné a otrepané. V Obscure by to však klapať mohlo, nebyť žiadneho viditeľnejšieho spojenia hrdinov, žiadnych vyjadrení pocitov. Ble, takto sa to celé zvrháva v nudné obiehanie školského areálu. Námety mohli Hydravision čerpať zo spomínanej japonskej produkcie, či už hernej alebo filmovej. Krvavé pokusy sa tak po stránke hrateľnosti príliš nevydarili.

MULTIPLAYER 6 / 10
Je možný na jednom počítači, keď sa druhý hráč zhostí počítačom ovládaného spoločníka. Zaujímavý nápad, ale radšej si hodím s niekým partičku v Tenis Critters pri pive.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Dialógy sú profesionálne nahovorené, k nim nemám žiadny komentár. Rovnako si vydarili aj zvuky okolia, streľba, škrekot a hukot nepriateľov. Občas hlavná postava prenesie duchaplnú repliku, ale väčšia rozmanitosť a životom dýchajúce (znejúce) prostredie by hre neuškodilo.

HUDBA 9 / 10
Soundtrack Obscure sa vyrovná velikánom ako Sillent Hill a dokonca ho v niektorých melódiách aj predbieha. Tie si môžete vypočuť v prístupnom menu a škoda, že som nenašiel možnosť prehrania skladieb mimo hry. Depresívne songy sú podmanivé, úvodná skladba je typicky neo-punková (tuším hrá Offspring), jednoduché tóny zlievajúce sa do neznesiteľne mrazivých inštrumentáliek majú jedinú chybu. Je ich síce dosť, ale neznejú až tak často, ako by to bolo potrebné. Preto pol hviezdičky dole.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Obscure je hra neskutočne krátka. Približne šesť hodín mierne nadpriemernej zábavy nepredstavuje síce peklo, ale orgazmy som pri hraní rozhodne nechytal. Súboje nie sú až tak komplikované, munície je dostatok. Ukladanie pozície prebieha pomocou diskov. Nájdete cédečko, môžete si hru uložiť. Všetky disky miniete? Smola, musíte sa snažiť nejaký nájsť. CD sa v hre nachádzajú v hojnom počte a nie sme predsa strachopudi, aby sme si pozíciu ukladali pred každou miestnosťou, nie? Adventúrne prvky sú minimalistické, použitie predmetov na správnych miestach nevedie k žiadnym veľkým zásekom (hint: drevenú dosku strčte medzi dvere výťahu). Čo sa týka umelej inteligencie spolubojovníkov, snažia sa nezavadzať, v bojoch pomáhajú. Navyše im môžete zadávať jednoduché príkazy ako zostaň stáť, nasleduj ma a pomôž mi.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Veľmi ťažko sa mi píšu tieto slová, ale hodnotenie medzi 60 a 70 % som zvažoval dlhú dobu. Zaujímavý koncept, celkom fajn tajomná zápletka, viacero hlavných postáv, pekná grafika a skvelá hudba. Klady znejú viac než podmanivo, ale záporov je až príliš veľa. Môžem pokojne ignorovať ťažkopádne ovládanie a dokonca prižmúrim oči nad krátkosťou hry. Hydravisionu však neodpustím príliš plytkú atmosféru a "vyblité" hororové prvky. Microids je známy svojimi prepracovanými scénami, výborne vykresleným prostredím a charaktermi takmer živými. V Obscure nič podobné nenájdeme. The Suffering bol strašidelný, Cold Fear mal temnú atmosféru, Silent Hill (je jedno, ktorý diel) spájal oba prvky, ale Obscure je pri týchto konkurentoch len vyblednutý tieň. Takto nám k poctivému hororu musí stačiť náš pán minister a jeho maturity.