ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Švédsky Inštitút Karolinska udelil prvú tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu Jošinorimu Ohsumimu za objavy mechanizmov autofágie. Autofágia je jeden zo základných procesov pri recyklácii zložiek bunky.
Ohsumiho zistenia viedli aj k pochopeniu toho, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť hladovaniu a ako bojuje s infekciami. Svoje objavy uskutočnil ešte v 90. rokoch 20. storočia.
"Som naozaj prekvapený, práve som bol v laboratóriu," povedal Ohsumi tesne po tom, ako sa dozvedel, že vyhral.
Keď bunka požiera samú seba
Ohsumi ako vedec popísal proces, ktorý vedie k odstraňovaniu a recyklovaniu nepotrebných či škodlivých častí v bunkách. Samotné slovo autofágia pochádza z gréčtiny a znamená „zjesť sám seba". Tento evolučne veľmi starý proces pomáha bunkám uchovať si zdravie a zbavuje ich škodlivých látok.
V princípe pomáha bunkám prežiť za nepriaznivých podmienok - vonkajších či vnútorných. Bunka vtedy dokáže ničiť svoje vlastné vnútro. Tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny skúmal tento mechanizmus vďaka kvasinkám a objavil gény, ktoré sú pre autofágiu kľúčové.
Následne ukázal, že tento proces rovnako funguje aj pri našich vlastných bunkách. Pochopenie autofágie je dôležité aj praktické: mutácie pri génoch ukrývajúcich sa za týmto mechanizmom môžu viesť k ochoreniam - počnúc rakovinou a neurologickými ťažkosťami končiac.
„Autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie, pri ktorých sa musia bunkové komponenty degradovať alebo recyklovať," vysvetľuje v tlačovom vyhlásení Inštitút Karolinska. Mechanizmus totiž môže v bunke nielen odstrániť škodlivé a pokazené prvky, ale aj veľmi rýchlo dodať energiu či nové stavebné kúsky, čo je obzvlášť kľúčové pri extrémnych situáciách.
Pri nákaze vírusmi či baktériami napádajúcimi vnútra našich buniek však autofágia zasahuje aj proti votrelcom. „Zároveň prispieva pri správnom vývoji embrya a pri delení buniek," dodávajú akademici. Ak sa však autofágia pokazí, výsledkom môžu byť, napríklad, Parkinsonova choroba, cukrovka či ďalšie problémy spájané so starnutím.
Ceny v minulosti
Minulý rok ocenenie získal boj proti parazitom. Akademici ocenili vedcov za ich objavy týkajúce sa novej terapie infekcií spôsobených parazitmi a za objavy týkajúce sa novej liečby malárie.
Známu cenu (Nobelpriset i fysiologi eller medicin) udeľuje švédsky inštitút Karolinska od roku 1901.
Dosiaľ bolo udelených 106 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu, ocenených nevyhlásili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.
Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu? Čítajte Len 38 ocenení získal jeden laureát, ostatné ocenenia boli delené medzi dve až tri osoby. Ženy ocenili jedenásťkrát. Priemerný vek laureáta je 58 rokov, najmladší nositeľ, Frederick G. Banting ju v roku 1923 získal ako tridsaťdvaročný "za objav inzulínu".
Najstarší nositeľ mal 87, Peyton Rous získal nobelovku v roku 1966 "za objav vírusov indukujúcich tumory".
V roku 1939 prinútil Adolf Hitler Gerharda Domagka, aby prestížne ocenenie neprijal. Laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu sa stal za „objav sulfonamidu Prontosilu, prvého lieku účinného proti bakteriálnym infekciám".
Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
