Prvú nobelovku získal Jošinori Ohsumi. Ozrejmil, ako sa opravujú bunky

Začína týždeň s Nobelovými cenami. Od pondelka vyhlasujú tohtoročných laureátov.

Prvá nobelovka v roku 2016 putovala už po 23 raz do japonska. Jošinori Ohsumi ozrejmil procesy bunkovej obnovy.(Zdroj: TASR/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Švédsky Inštitút Karolinska udelil prvú tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu Jošinorimu Ohsumimu za objavy mechanizmov autofágie. Autofágia je jeden zo základných procesov pri recyklácii zložiek bunky. 

Ohsumiho zistenia viedli aj k pochopeniu toho, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť hladovaniu a ako bojuje s infekciami. Svoje objavy uskutočnil ešte v 90. rokoch 20. storočia. 

"Som naozaj prekvapený, práve som bol v laboratóriu," povedal Ohsumi tesne po tom, ako sa dozvedel, že vyhral.

Keď bunka požiera samú seba

Ohsumi ako vedec popísal proces, ktorý vedie k odstraňovaniu a recyklovaniu nepotrebných či škodlivých častí v bunkách. Samotné slovo autofágia pochádza z gréčtiny a znamená „zjesť sám seba". Tento evolučne veľmi starý proces pomáha bunkám uchovať si zdravie a zbavuje ich škodlivých látok.

V princípe pomáha bunkám prežiť za nepriaznivých podmienok - vonkajších či vnútorných. Bunka vtedy dokáže ničiť svoje vlastné vnútro. Tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny skúmal tento mechanizmus vďaka kvasinkám a objavil gény, ktoré sú pre autofágiu kľúčové.

Následne ukázal, že tento proces rovnako funguje aj pri našich vlastných bunkách. Pochopenie autofágie je dôležité aj praktické: mutácie pri génoch ukrývajúcich sa za týmto mechanizmom môžu viesť k ochoreniam - počnúc rakovinou a neurologickými ťažkosťami končiac.

„Autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie, pri ktorých sa musia bunkové komponenty degradovať alebo recyklovať," vysvetľuje v tlačovom vyhlásení Inštitút Karolinska. Mechanizmus totiž môže v bunke nielen odstrániť škodlivé a pokazené prvky, ale aj veľmi rýchlo dodať energiu či nové stavebné kúsky, čo je obzvlášť kľúčové pri extrémnych situáciách.

Pri nákaze vírusmi či baktériami napádajúcimi vnútra našich buniek však autofágia zasahuje aj proti votrelcom. „Zároveň prispieva pri správnom vývoji embrya a pri delení buniek," dodávajú akademici. Ak sa však autofágia pokazí, výsledkom môžu byť, napríklad, Parkinsonova choroba, cukrovka či ďalšie problémy spájané so starnutím.

Ceny v minulosti

Minulý rok ocenenie získal boj proti parazitom. Akademici ocenili vedcov za ich objavy týkajúce sa novej terapie infekcií spôsobených parazitmi a za objavy týkajúce sa novej liečby malárie.

Známu cenu (Nobelpriset i fysiologi eller medicin) udeľuje švédsky inštitút Karolinska od roku 1901.

Dosiaľ bolo udelených 106 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu, ocenených nevyhlásili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

Len 38 ocenení získal jeden laureát, ostatné ocenenia boli delené medzi dve až tri osoby. Ženy ocenili jedenásťkrát. Priemerný vek laureáta je 58 rokov, najmladší nositeľ, Frederick G. Banting ju v roku 1923 získal ako tridsaťdvaročný "za objav inzulínu".

Najstarší nositeľ mal 87, Peyton Rous získal nobelovku v roku 1966 "za objav vírusov indukujúcich tumory".

V roku 1939 prinútil Adolf Hitler Gerharda Domagka, aby prestížne ocenenie neprijal. Laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu sa stal za „objav sulfonamidu Prontosilu, prvého lieku účinného proti bakteriálnym infekciám".

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 733
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 120
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 845
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 691
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 487
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 090
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 047
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 855
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476

Téma: Nobelova cena za mier


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Severná Kórea sa vracia k dávnemu spojencovi.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.