Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Bude to zrejme najprestížnejšia vedecká udalosť roka.

Na budúci týždeň začnú postupne vyhlasovať tohtoročných držiteľov Nobelových cien: švédska Kráľovska akadémia vied, inštitút Karolinska a komisia nórskeho parlamentu oznámia nositeľov ocenení za fyziológiu alebo medicínu, za fyziku, za chémiu, za prínos pre mier, za literatúru a neformálnu Nobelovu cenu za ekonómiu. 

Ťažké odhady

Ocenenie nemusí získať výskum ani aktivita minulého roka, dostať ho môžu aj autori výskumov s dlhoročným odstupom. Správne odhadnúť budúcich laureátov býva preto niekedy ťažké.

Každoročne sa o to však pokúša medzinárodná mediálna a informačná spoločnosť Thomson Reuters. V kategóriách chémia, fyzika, fyziológia alebo medicína a ekonomika určuje troch možných víťazov, ktorých nazývajú citační laureáti - výskumníci, ktorých práce získali úctu a mali výrazný vplyv vo vedeckej komunite. 

Kritériom býva takzvaný index citácií – koľkokrát niekto danú štúdiu citoval. Je to priamy dôkaz vplyvu a významu výskumu na vedeckú komunitu. 

Svoje predpovede vydáva spoločnosť už od roku 2002. Ich systém za tento čas správne predpovedal až 39 víťazov – deväť dokonca v správnom roku a šestnásť do dvoch rokov od vyhlásenia.

Neformálna za ekonomiku

Nobelove ceny založil ešte v roku 1895 továrnik a vynálezca dynamitu Alfred Nobel. Chcel každoročne upozorniť na dôležité objavy, diela či činy ľudstva. 

Prvé ceny v kategóriách fyzika, chémia, medicína, literatúra a prínos pre mier udelili v roku 1901. Neformálnu cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu pridala Kráľovská akadémia v roku 1968. Neformálna je preto, že ju Nobel neuviedol vo svojom závete.

Každý držiteľ získa medailu s reliéfnym obrazom Alfreda Nobela (na snímke Erik Lindberg), diplom a peňažnú odmenu. Vyplácajú ju z Nobelovej nadácie okrem ceny za ekonomiku, tú zastrešuje Švédska ríšska banka. Medzi rokmi 1901 a 2015 odovzdali až 573 Nobelových cien pre 870 ľudí (822 mužov a 48 žien) a 23 organizácií.

Kto sú teda tohtoroční favoriti?

Chémia:

George M. Church a Feng Zhang

Uznanie získali za použitie metódy na úpravu génov CRISPR-cas9 v myšacích a ľudských bunkách - dokázali odstrihnúť a nahradiť vybrané gény. Vďaka objavu a zdokonaleniu tejto metódy boli minuloročnými favoritmi vedkyne Emmanuelle Charpentierová a Jennifer A. Doudnová. Je možné, že výber tímu, ktorý nakoniec Nobelovu cenu získa, vyvolá veľkú polemiku.

Dennis Lo

Zistil, že bunky plodu sa uvoľňujú do plazmy matky. Vyvrátil tak dávne presvedčenie, že obehové systémy matky a dieťaťa bývajú oddelené. Jeho objav viedol k vytvoreniu neinvazívnych prenatálnych testov, napríklad na Downov syndróm.

Hiroši Maeda a Yasuhiro Macumura

Objavili efekt priepustnosti a zadržiavania makromolekulárnych liečiv. Poskytli tak základy na liečbu rakoviny novými terapeutickými liekmi.

(zdroj: Thomson Reuters/mm)

Fyzika:

Marvin L. Cohen

Možné víťazstvo by mu mohol priniesť teoretický výskum o pevných materiáloch a predpovedaní ich vlastností. Prínos jeho práce spočíva najmä v zjednodušení zložitých výpočtov.

Ronald W. P. Drever, Kip S. Thorne a Rainer Weiss

Traja vedci stáli za projektom LIGO, ktorý začiatkom tohto roka potvrdil predpovede Alberta Einsteina o existencii gravitačných vĺn. Zrejme rovnako ako pri objave Higgsovho bozónu v roku 2012 si vedci na svoju nobelovku nepočkajú dlho.

Edward Ott, Celso Grebogi a James A. Yorke

Vytvorili systém OGY, ktorý dokáže pochopiť a predpovedať správanie chaotických, nelineárnych systémov vrátane sietí.

Fyziológia alebo medicína:

James P. Allison, Jeffrey A. Bluestone a Craig B. Thompson

Cenu by mohli získať za vysvetlenie procesu, akým proteínový receptor CTLA-4 a proteín CD28 vplývajú na T-lymfocyt, ktorý je dôležitý pri regulovaní imunitnej odpovede ľudského tela. Vďaka ich zisteniu sa začali pri liečbe rakoviny využívať látky, ktoré dokážu funkcie CTLA-4 zablokovať a vyburcovať tak imunitný systém na boj s nádormi.

Gordon J. Freeman, Tašuku Hondžo a Arlene H. Sharpe

Takisto sa zamerali na využitie imunoterapie pri liečbe rakoviny a na T-lymfocyty. Objasnili činnosť génu PD1 a jeho úlohu v programovanej bunkovej smrti. Podarilo sa im preukázať, ako negatívne gén vplýva na funkciu T-lymfocytov. Otvorili tak cestu ďalšiemu vývoju liečby rakoviny, ktorá by mohla gén PD1 „vypnúť“.

Michael N. Hall, David M. Sabatini a Stuart L. Schreiber

Schreiber bol už v minulosti medzi tipmi na víťazov: pred desiatimi rokmi v kategórii chémia. Teraz je dôvodom objav regulátorov rastu buniek TOR a mTOR, ktoré sú cieľom rapamicínu. Táto zlúčenina sa využíva pri prevencii odmietnutia transplantovaných orgánov, najmä obličiek, ale aj na liečbu vzácnej choroby pľúc.

(zdroj: Thomson Reuters/mm)

Ekonómia:

Olivier J. Blanchard

Cenu Švédskej ríšskej banky - neformálnu nobelovku za ekonómiu - by mohol získať za príspevok do makroekonómie. Skúmal ekonomické výkyvy v priemyselných krajinách a nezamestnanosť.

Edward P. Lazear

Za rozvoj v oblasti personálnej ekonómie – podarilo sa mu preskúmať vzťah medzi kompenzáciou a stimulmi.

Marc J. Melitz

Vytvoril novú teóriu obchodu a opísal rôznorodosť spoločností a ich medzinárodný obchod. Skúmal, ako sa líšia spoločnosti: najmä tie, ktoré vyvážajú tovar do zámoria, a ako sa vyrovnávajú s medzinárodnou konkurenciou.