BRATISLAVA. Iný život ako ten pozemský zatiaľ nepoznáme. Preto aj pri pátraní po mimozemských formách vychádzame z predpokladov, že vesmírny život sa mu bude podobať.
Tému objavenia možného života mimo Zeme oživilo pozorovanie gejzírov vodnej pary na Jupiterovom mesiaci.
Vznik živých organizmov podmieňuje prítomnosť troch základných podmienok: kvapalnej vody, organických zlúčenín a zdroja energie. Kvapalná voda poskytuje vhodné prostredie pre chemické reakcie nevyhnutné na spájanie organických zlúčenín do živých bytostí. Dlhodobý proces zároveň potrebuje pravidelný prísun energie.
Pri telesách mimo slnečnej sústavy sa astronómovia sústredia na planéty v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Nemôžu byť príliš blízko ani príliš ďaleko, aby prípadná kvapalná voda na planéte nemohla zamrznúť ani sa vypariť.

Najväčší kandidáti na mimozemský život v našej slnečnej sústave napriek tomu ležia mimo obývateľnej zóny Slnka. Veľké planéty ako Jupiter a Saturn majú veľký gravitačný ťah na svoje mesiace.
Procesom nazývaným prílivové ohrievanie zabezpečujú dostatok tepla pre existenciu podpovrchových kvapalných oceánov.

1. Europa
Jupiterov mesiac Europa je síce menší ako náš mesiac, ale pod jeho ľadovým povrchom sa nachádza viac vody ako na Zemi. Vedci už dlhšie predpokladajú, že na dne tohto oceánu sa vďaka gravitačnému vplyvu Jupitera nachádzajú hydrotermálne prieduchy.
V podobnom prostredí mohol vzniknúť aj život na Zemi. Prieduchy zásobujú oceán teplom a chemickými látkami, ktoré by mikroskopické organizmy dokázali metabolizovať a získať z nich energiu. Kolobehu živín by mohla pomáhať aj zatiaľ nepotvrdená aktivita tektonických platní v ľadovej vrstve Europy.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) nedávno oznámil, že pozoroval gejzíry vodnej pary z mesačného povrchu. Aj keď vedci tvrdia, že objav nemá nič spoločné s mimozemským životom, mohli by ho predsa len pomôcť nájsť.