Z triedy štvrtákov vyletí skupina detí a rozbehnú sa po chodbe. Aj keď je v škole zakázané utekať, tentoraz ich na to priamo vyzval triedny učiteľ Larry Lundberg.
Študenti sa ponáhľajú na špeciálnu hodinu TAG. V angličtine sa tak volá hra na naháňačku. V tomto prípade ale ide o skratku pre Talented and Gifted (talentovaní a nadaní).
Je to malá skupina nadaných študentov, ktorí bez problémov zvládajú bežnú výučbu. Na hodinách sa im učitelia venujú málo, pretože sa zamerajú najmä na tých na najslabších.
Na hodinách TAG sa učiteľ venuje práve im a pomáha im rozvíjať ich talent. Učia sa tu napríklad natáčať a strihať krátke videá či programovať robotické lego.
Práve takýto prístup pomáha talentovaným deťom využiť ich potenciál. Potvrdzujú to aj priebežné výsledky 45-ročného výskumu, ktorý v Spojených štátoch amerických sleduje výnimočne nadané deti.
Nultý študent
Výskum sa začal v roku 1968, keď sa psychológ Julian Stanley spoznal s dvanásťročným Josephom Batesom. Bates bol oveľa šikovnejší v matematike ako jeho spolužiaci a vynikal aj na kurzoch na Univerzite Johnsa Hopkinsa.
Na univerzite prednášal aj Stanley, ktorý Batesovi vybavil, aby mohol v trinástich rokoch nastúpiť do bakalárskeho programu. Odvtedy ho považoval za „nultého študenta“ Štúdie matematicky vyspelej mládeže (SPMY).
Stanley a jeho následníci odvtedy monitorovali kariéry približne päťtisíc nadaných detí v oblasti vedy, technológií, inžinierstve a matematike.
Vstúpiť doň mohli iba tri percenta najnadanejších 12-ročných žiakov, ktorí dokázali prejsť matematické testy určené pre starších.
V priebehu rokov sa počet žiakov zapojených do projektu rozrástol na päťtisíc. Medzi nich patrili aj matematici Terence Tao a Lenhard Ng, zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg, spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin či speváčka Lady Gaga.
V čom bol prístup k nim odlišný než učenie, ako ho poznáme?
