BRATISLAVA. Hodnoty kyslíku v atmosfére sa v priebehu histórie naše Zeme menili naozaj dramaticky. Keď mala len niekoľko miliárd rokov, nemala žiadny kyslík. Prudký nárast začal až po rozšírení siníc.
Život rastlín a zvierat sa stále vyvíjal a životodarný plyn sa dostal na dnešné hodnoty – zhruba 21 percent.
Kyslík však z atmosféry uniká a vedci nevedia prečo. Za posledných 800-tisíc rokov sme stratili 0,7 percenta. Zistenia uverejnili vo vedeckom časopise Science.
Znížené hodnoty vedci nemerali z atmosféry, ale zo vzoriek ľadu z Grónska a Antarktídy. Vzorky vyvŕtali z veľkých hĺbok a predstavujú akési snímky histórie našej Zeme. Pri tomto výskume sledovali bublinky, ktoré tu zostali uväznené milióny rokov.
„Test sme robili len zo záujmu, nečakali sme, že niečo objavíme,“ povedal pre web Gizmodo geológ z Princetonskej univerzity Daniel Stolper. „Nevedeli sme, či bude kyslíku viac, menej alebo rovnako. Objavili sme však veľmi jasný klesajúci trend.“
Prečo presne sa kyslík z atmosféry stráca vedci nevedia. Majú však niekoľko hypotéz. Prvým vinníkom môžu byť erózie, ktoré sa vo veľkom vyskytovali v nedávnej geologickej histórii. Erózie odkrývajú čerstvý sediment, ktorý začne oxidovať a spotrebúva tak viac kyslíku.
Druhou príčinou úniku kyslíka sú klimatické zmeny. Ak neberieme do úvahy súčasné otepľovanie planéty spôsobené ľuďmi, naša Zem sa posledných pár miliónov rokov v skutočnosti mierne ochladzuje. V chladnúcich oceánoch sa potom rozpúšťa viac kyslíka, kde oxiduje uhlík a teda sa ho vráti menej do atmosféry.
Z analýzy Stolper vylúčil posledných 200 rokov industriálnej spoločnosti, pretože počas nich spotreba kyslíka extrémne stúpla.
Aj keď v blízkej dobe určite neprídeme o veľké množstvá kyslíku a ľudstvo teda nie je v ohrození, je dôležité nájsť pôvodcu únikov. Môže nám to totiž pomôcť lepšie pochopiť, čo a ako presne robí planétu obývateľnou.
