Stavovcom s najkratšou priemernou dĺžkou života je istý drobný rybí obyvateľ Veľkého bariérového útesu. Dožíva sa maximálne 59 dní. V najnovšom čísle časopisu Current Biology to oznámili Martial Depczynski a David Bellwood z Univerzity Jamesa Cooka v Townsville (štát Queensland, Austrália).
Držiteľom z nášho pohľadu neradostného rekordu je iba 11-20 milimetrov dlhá koralová rybka druhu Eviota sigillata. Bádatelia sledovali jej populácie priamo v oceánskom prostredí. Navyše dôkladne preskúmali biológiu jej životného cyklu aj laboratórne.
Ukázalo sa, že táto rybka sa liahne z vajíčok, ktoré bedlivo stráži otec. Stará sa im aj o prísun kyslíka. Prvé tri týždne života E. sigillata trávi v larválnom štádiu v otvorenom oceáne. Nato prejde metamorfózou a vráti sa, aby sa usadila na útese. Ešte 1-2 týždne tam pohlavne dospieva. V dospelom stave však prežíva nanajvýš ďalších 3,5 týždňa. Samička počas nich v troch znáškach nakladie približne 400 vajíčok.
Priemerná dĺžka života jednej generácie tejto rybky je iba 49 dní. Depczynski s Bellwoodom to doložili analýzou otolitov čiže "ušných kameňov" z aragonitu (uhličitan vápenatý), ktoré rastú každodenne ukladanými vrstvičkami tohto minerálu. Tvoria súčasť vestibulárneho útvaru rýb, zabezpečujúceho orientáciu tela a rovnováhu. Za rok sa tak na útese vystrieda vyše sedem generácií E. sigillata.
Hlavným evolučným faktorom v pozadí veľmi krátkeho života tejto rybky je extrémny tlak predátorov. Bádatelia zaznamenali v populáciách E. sigillata na útese až takmer osempercentnú dennú úmrtnosť. Platí to zrejme pre koralové rybky všeobecne, lebo z tejto skupiny sa regrutujú aj vôbec najmenšie známe a najrýchlejšie pohlavne dospievajúce stavovce.
Doterajší rekord v krátkosti života stavovca, 12 týždňov, síce patril tiež rybke, nie však koralovej. Druh Notobranchius furzeri obýva sezónne dažďové jazierka vo východnej Afrike. Všetko dôležité v živote musí stihnúť, kým zasa vyschnú.
ZDENůK URBAN,
spolupracovník SME
Týždeň vo vede
(21. - 27. 4. 2005)
* Brian Naranjo z UCLA (USA) s kolegami realizoval nový druh jadrovej fúzie deutéria (ťažkého vodíka) silným elektrickým poľom, generovaným zohriatím kryštálu. Získali tok neutrónov. Síce nevyužiteľný v energetike, ale vo výskume a v oblasti mikropohonov áno.
* Charles Lieber z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami vyvinul vysokorýchlostné nanodrôtové integrované obvody, ktoré možno "namaľovať" na sklo alebo pružné plastické látky. Fungujú s oscilačnými frekvenciami okolo 10 MHz pri bežných teplotách vzduchu.
* Tímy Kevina Hurleya, Davida Palmera, Bryana Gaenslera a Briana Camerona z USA a Tošiho Terasawu z Japonska zanalyzovali impulz gama žiarenia z vesmírneho zdroja SGR 1806-20, ktorý 27. decembra 2004 za 0,2 sekundy uvoľnil štvrťmiliónročný energetický výkon Slnka!
* Podľa Juliana Sachsa a Roberta Andersona z MIT (USA) viedli Heinrichove javy, vpády ľadovcov do oceánu na severnej pologuli pred 70 000 - 10 000 rokmi vždy po 1000 - 2000 rokoch, k veľkému oživeniu rias v ekosystémoch Južného oceánu okolo Antarktídy.
* Alison Cooková z Britského antarktického prieskumu (Veľká Británia) s kolegami zistila, že 87 percent z 244 morských ľadovcov okolo Antarktického polostrova v posledných 50 rokoch ustúpilo smerom k pólu. Spôsobilo to lokálne oteplenie o vyše 2,5 stupňa Celzia.
* Tím Barbary Blockovej zo Stanfordovej univerzity (USA) identifikoval elektronickým značkovaním migračné trasy a neresiská západoatlantických tuniakov obyčajných (na snímke) . Azda to pomôže zvýšiť stavy ich populácií, ktoré od roku 1970 klesli výlovom na pätinu.
* Tím Martina Heila z Ústavu Maxa Plancka pre chemickú ekológiu (Nemecko) odhalil, ako si stredoamerické akácie živia ochranné mravce a odpudzujú škodlivé. Ochranné sa prispôsobili na ich nektár bez sukrózy. Zaujímavé je, že sukróza sa z nektáru stráca až po vylúčení akáciou.
* Giulio Tononi z Wisconsinskej univerzity (USA) s kolegami zistil, že jediná mutácia v oblasti génu Shaker dokáže znížiť potrebu spánku mušiek drozofíl na tretinu normálnej dĺžky.
* Tím Freda Tureka zo Severozápadnej univerzity (USA) zistil, že myši so zmutovaným génom Clock, regulujúcim biorytmový cyklus deň/noc, nadmerne žerú, priberajú a rozvíjajú sa u nich príznaky metabolického syndrómu, vrátane zvýšenej hladiny glukózy a tukov v krvi.
* Charles-Henri Lecellier z CNRS (Francúzsko) s kolegami preukázal, že ľudské bunky dokážu malými molekulami RNA javom tzv. RNA interferencie zablokovať hromadenie vírusov.
ZDENůK URBAN
FOTO - WAYNE WHIPPEN
