Dva mravce v otvoroch strechy. FOTO - ALAIN DEJEAN, JÉRÔME ORIVEL |
Vedci skúmali mravce druhu Allomerus decemarticulatus. Obývajú dažďové pralesy na severe brazílskej Amazónie, kde hniezdia v listových vačkoch nízkeho stromu druhu Hirtella physophora. Jeho vetvičky pokrývajú jemné chĺpky. Drobné, asi dvojmilimetrové mravce v tejto pokrývke vyhrýzajú chodbičky. Odhryznuté chĺpky spájajú "lepidlom" v podobe bielkovinovej látky, ktorú vyvrhávajú zo žalúdka a zhotovujú z nich strechu chodbičiek. V streche nechávajú množstvo otvorov. Sú dosť veľké na to, aby nimi prestrčili hlavu s hryzadlami a vychádzali či vchádzali.
Strechu navyše spevňujú hubou, ktorú pestujú práve na tento účel. Normálne totiž na spomenutom strome nerastie. Keď potom na vetvičku sadne väčší hmyz, trebárs kobylka, mravce ukryté v chodbičke pod strechou sa jej zahryznú do nôh a tykadiel. Pohybujú sa opačnými smermi, aby korisť natiahli, akoby ležala na dereši či škripci. Z hniezda sa nato vyroja iné mravce, vrhnú sa na korisť, doštípu ju na smrť a naporcujú. Prípadne ju posúvajú pozdĺž vetvičky k hniezdu tak, že si ju podávajú cez otvory v streche chodbičky.
Ide o prvý zaznamenaný prípad tohto druhu. Mravce hmyz lovia, aby z neho získali nevyhnutné bielkoviny, konkrétne dusík z aminokyselín, z ktorých sa bielkoviny skladajú.
(urb)
