Aj sobom znepríjemňuje teplejšie počasie život. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Podľa ľudských kritérií by napríklad soby, preháňajúce sa drsnou Aljaškou, mohli privítať vyššie teploty. V zvieracej ríši však platia iné pravidlá, preto otepľovanie môže týmto zvieratám dokonca škodiť. Informovala o tom internetová verzia National Geographic.
Viac komárov a menej potravy
Počet sobov karibu v jednom zo štyroch aljašských stád klesol zo 187-tisíc v roku 1989 na dnešných 120-tisíc. Podľa vedcov je za pokles zodpovedné práve teplejšie počasie. Soby musia napríklad čeliť náletom komárov, ktorým teplo predlžuje obdobie liahnutia. Aby im zvieratá unikli, utekajú na skalnaté svahy, kde majú málo potravy.
"Soby dokážu odolať mrazivému počasiu," povedal Steve Arthur, biológ z Alaska Department of Fish and Game vo Fairbankse. Dodal však, že teplejšie počasie a hmyz obmedzujú ich schopnosť hľadať si potravu, znižujú zásoby ich energie a tým ohrozujú možnosti prežitia v zimnom období.
Celková populácia sobov na Aljaške má od 700-tisíc do jedného milióna kusov. Stádo, ktoré Arthur sledoval, sa rozprestiera na hraniciach s Kanadou. Najvyššiu početnosť malo v roku 1989, odvtedy klesá o tri percentá ročne.
Iným problémom je, že teplejšie počasie môže viesť k vyššiemu reprodukčnému úspechu sobov. Jedincom, narodeným na začiatku júna, hneď ako zmizne sneh, skorší nástup vegetácie prospieva. Súčasne to však znamená, že hladiny výživných látok v potrave skôr poklesnú. A to ohrozuje možnosť sobov vytvoriť si postačujúce zásoby energie na zimu.
"Celkové množstvo potravy sa nemení," povedal Arthur. "Zmenil sa iba čas jej výskytu, a to v dlhodobom meradle sobom nepomáha."
Vyššie teploty znamenajú aj vyššie zrážky a viac snehu znamená, že potrava je ešte ťažšie dostupná.
"Je možné, že sa pozeráme na hranicu, za ktorou už soby jednoducho neprežijú," varoval Artur.
Na hraniciach existencie
Problémy s otepľovaním však zďaleka nemajú iba soby, ale množstvo druhov v celom svete. Nový štvordielny televízny seriál National Geographic Strange Days on Planet Earth (Zvláštne dni na planéte Zem) spája s klimatickou zmenou zdanlivo nesúvisiace udalosti, napríklad pokles počtu sobov a miznutie druhov z kalifornských prílivových oblastí.
Je otázne, či a nakoľko sa mnohé organizmy dokážu prispôsobiť aj malým zmenám klímy a udržať s nimi krok. Aj nepatrná zmena v teplote môže rozhodnúť o živote a smrti. Najmä tých druhov, ktoré žijú už teraz blízko priepasti.
Napríklad kraby, mäkkýše či mušle v prílivových zónach pobrežia Kalifornie zažívajú extrémne teplotné výkyvy. Teplota tela týchto malých organizmov sa na vzduchu môže zvýšiť z 13 - 14 stupňov Celzia až na 30 stupňov.
Vedci testovali teplotnú odolnosť krabov tak, že monitorovali rýchlosť úderov ich srdca, keď ich ponorili do vody a postupne zvyšovali teplotu.
"Zistili sme, že kraby, vystavené najvyššej teplote na skalách, už žijú na hranici svojich možností," povedal George Somero, profesor vied o mori na Hopkins Marine Stanford University's Station v Kalifornii. "Srdce im prestalo biť vo vodách s teplotou iba o niečo vyššou, akú zažívajú teraz v prírode."
Pokusy ukázali ten istý jav aj pri mušliach a mäkkýšoch. Podľa Somera zvieratá, vyskytujúce sa na najvyšších skalách, si už vytvorili vyšší stupeň adaptácie na teplo oproti jedincom, žijúcim hlbšie vo vode. S postupujúcim otepľovaním preto môžu byť zvieratá dotlačené až za svoje absolútne hranice.
"Nemajú rezervnú kapacitu, aby prežili ešte vyššie teploty," povedal Somero. "Z možností svojej fyziológie už teraz ťažia maximum."
