SME

Náš imunitný systém: dobrý sluha, ale zlý pán

"V porovnaní s realitou je všetka naša veda primitívna a detinská, no napriek tomu je najcennejšou vecou, ktorú máme," cituje slovenský imunológ Miroslav Ferenčík Alberta Einsteina v úvode knihy Imunitný systém - dobrý obranca, ale aj možný diverzant.

FOTO

Knihu vydal v roku 2004 Slovak Academic Press v Bratislave a jej spoluautormi sú okrem M. Ferenčíka aj Jozef Rovenský, Yehuda Shoenfeld a Vladimír Maťha.

Je to zaujímavé, miestami dosť náročné, ale vždy fundované a najmä zrozumiteľné čítanie pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o fungovaní nášho imunitného systému. O bunkách, protilátkach, cytokínoch a ostatných regulačných molekulách, o mechanizmoch obrany proti infekciám a nádorom, o priam zázračných schopnostiach, ale aj menších či osudových chybách nášho ochrancu, ktorý musí byť v pohotovosti 24 hodín denne.

Dnes je už jasné, že dlhotrvajúci stres prakticky vždy potláča imunitné funkcie, najmä tie, ktoré majú na starosti obranu proti infekcii a nádorom. Medzi najťažšie psychické stresory patrí úmrtie manžela, manželky či dieťaťa, chronickými stresormi môže byť aj rozvod, osamelosť, ťažká choroba či strata zamestnania (alebo aj pozícia na najnižších priečkach spoločenskej hierarchie, ako sa o tom píše v inom článku na tejto strane).

"Skutočnosť, že zármutok, úzkosť alebo depresia môžu urýchliť vznik rakoviny, je známa oddávna," píšu autori. "Už známy grécky lekár Galenos z Pergamonu, ktorý žil v druhom storočí nášho letopočtu, uvádzal, že melancholické ženy majú väčšiu pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu."

Imunitný systém však nie je iba obranným mechanizmom, pretože pomáha udržiavať normálnu súdržnosť (homeostázu) organizmu v rôznych stresových situáciách. Autori venujú priestor aj jeho spolupráci s inými systémami nášho tela (nervovým, endokrinným, kardiovaskulárnym a ďalšími) alebo úlohe, akú v jeho fungovaní hrajú napríklad vitamíny.

Imunitný systém je dobrý sluha, ale zlý pán. Prehnaná alebo nedostatočne regulovaná imunitná odpoveď vyúsťuje do autoimunitných chorôb (systémový lupus erytematosus, reumatoidná artritída, juvenilný diabetes mellitus a ďalšie). Imunitný systém v tom prípade omylom obracia svoju zničujúcu aktivitu proti vlastným bunkám. Preto veľa ľudí trpí na alergie. Ich príčinou sú pomýlené imunitné odpovede proti takým molekulovým štruktúram (antigénom), ktoré väčšine ľudí neškodia a nevyvolajú u nich nijakú imunitnú odpoveď.

Kniha o imunológii sa nepochybne zíde nielen v Deň imunológie, ktorý na 29. apríla 2005 vyhlásila Európska federácia imunologických spoločností (EFIS), združujúca 28 národných spoločností vrátane slovenskej (celkovo majú 17 000 členov). Aj po 29. apríli budú imunológovia patriť k vedcom, ktorí trpezlivo rozplietajú mechanizmy najobávanejších civilizačných chorôb. O význame imunológie v súčasnom svete svedčí fakt, že z doteraz udelených 94 Nobelových cien za medicínu a fyziológiu sa 43 týkalo imunológie buď priamo, alebo s ňou bolo tesne prepojených.

(ač)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu