Niekedy je aj ten opičí život naozaj ťažký... ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
Depresia je a zostane chorobou 21. storočia. Myslia si to dokonca aj poprední svetoví vedci, ktorí sú inak optimistickí pri predpovedaní úspešného boja s najväčšími civilizačnými pliagami (rakovinou, AIDS, Alzheimerovou chorobou). Depresia je špecifická práve tým, že má veľmi veľa genetických a spoločenských súvislostí, o ktorých zatiaľ veľa nevieme. Napríklad si málokedy uvedomujeme, že pri tejto chorobe nie je ohrozená iba psyché, ale súčasne aj telo. A že sú ňou zvlášť ohrození jedinci na najnižších priečkach sociálneho rebríčka.
Potvrdila to štúdia tímu Carol Shivelyovej, ktorú jej tím urobil na 36 samiciach opíc makakov. Napísal o nej New Scientist, ktorý sa opieral o prácu z odborného časopisu The Journal of Biological Psychology.
Na dne
Ak sa človek z akýchkoľvek príčin ocitne na dne sociálnej pyramídy (zlé gény, zlá výchova, zlý historický moment alebo jednoducho smola?), môže to časom priviesť až k srdcovým chorobám a dokonca predčasnej smrti. O mechanizme tohto vývoja vieme teraz o čosi viac. Zaslúžili sa o to vedci, ktorí urobili prvú štúdiu na samiciach opíc makakov. Tie, pretože sú vyslovene sociálne, trpia podobným spôsobom ako ľudia, ktorí sa ocitnú na najnižšej z najnižších pozícií v spoločnosti.
Samozrejme, nešlo o prvú štúdiu depresie na opiciach. Jedna z predchádzajúcich napríklad zisťovala, ako sa náhly stres (strata matky) podpisuje pod vznik depresie u opičích mláďat. Tím Carol Shivelyovej z Wake Forest University School of Medicine vo Winston-Saleme (Severná Karolína) si však dal za cieľ zanalyzovať, ako konkrétne ovplyvňuje prítomnosť na úplnom dne celkový zdravotný stav opíc. Teda tých opíc, ktoré nemôžu uniknúť z ubíjajúcej každodennosti. Tá im prináša jedno sklamanie za druhým.
Najmä problém žien?
Shivelyová sa sústredila na samice opíc. Výsledky sú preto zvlášť cenné, pokiaľ ide o hľadanie možnej liečby. Ženy sú o dve tretiny náchylnejšie na depresiu ako muži, a ich odpoveď na lieky môže byť rôzna ako u "silnejšieho" pohlavia. Aspoň tak napísal New Scientist.
Niekoľko veľkých štúdií na ľuďoch už ukázalo, že nižší socio-ekonomický status naozaj nie je pre ľudské zdravie dobrý. Napríklad výskum štátnych zamestnancov dokázal, že tí, ktorí vykonávajú podradnú prácu, sú oveľa náchylnejší na srdcové choroby, depresie a predčasnú smrť ako ľudia, stojaci na sociálnom rebríčku nad nimi.
Podľa Shivelyovej to isté platí aj pre utláčané makaky (Macaca fascicularis). Americká vedkyňa a jej kolegovia rozdelili 36 opíc do skupín po štyroch. Pozorovali, ako budú zvieratá reagovať na utvárajúci sa sociálny poriadok v skupinách. Všimli si, že nízko postavené samice mali väčší sklon k depresiám. Bezcieľne sa motali po klietke, bezmyšlienkovito sa pozerali na povalu, strácali akýkoľvek záujem o svoje okolie.
Takáto depresia je nielen poukážkou na opičiu psychiatriu či do chudobinca, ale aj na cintorín. Potvrdili to jednoduché počty: z deviatich depresívnych opíc zomrelo päť ešte pred ukončením experimentu.
Chaos v hormónoch
Štúdia priniesla rukolapné dôkazy, že depresia nie je len ochorenie psychiky, aj keď doteraz si to mnohí ľudia myslia. Najdepresívnejšie opice strácali rýchlejšie telový tuk, zvyšoval sa im tep a stávali sa menej aktívnymi. V krvi sa im hromadili tukové látky, ktoré zvyšujú riziko srdcových ochorení. Rýchlejšie strácali objem kostnej hmoty (čo zvyšuje najmä riziko osteoporózy), a tiež u nich nastal takmer úplný chaos v hormónoch. Znížili sa napríklad hladiny estrogénov a progesterónov, čo signalizovalo poškodenú funkciu vaječníkov.
"Depresia rozvracia päť až šesť hlavných systémov organizmu," povedala Shivelyová pre New Scientist. "Táto choroba má teda naozaj vplyv na celé telo."
Podľa Shivelyovej výkyvy v hladine pohlavných hormónov môžu naznačovať dôležité spojenie medzi depresiou a srdcovými chorobami. Nízka hladina estrogénu nepochybne zvyšuje riziko cievnych ochorení (nielen u ľudí, ale aj u opíc). Zaujímavé však je, že v tomto experimente napriek hormonálnym zmenám zostal menštruačný cyklus depresívnych opíc pravidelný.
"Môžeme teda predpokladať, že depresívne ženy zrejme majú znížené funkcie vaječníkov. To však zostáva nepovšimnuté, pretože majú pravidelný cyklus," povedala Shivelyová. Ak by to bola pravda, práve zlá funkcia vaječníkov depresívnych žien a chýbajúce hormóny by mohli vysvetliť spojenie medzi depresiou a srdcovými chorobami.
Keď prehráte všetko
Michael Marmot z University College London viedol štúdie, ktoré ukázali vplyv podriadeného postavenia na vznik depresie u štátnych zamestnancov. Povedal, že zmeny na opiciach, ktoré pozorovala Shivelyová, sú rovnaké ako tie, ktoré oni pozorovali na ľuďoch.
Opice na najnižšej priečke spoločenského rebríčka získavali ako posledné prístup k najdôležitejším zdrojom (akým sú v ľudskej spoločnosti napríklad peniaze a uznanie), tí silnejší a vyššie postavení ich od všetkého odstrkovali. Výsledkom je, že depresívne opice, ako aj depresívni ľudia, trávia viac času osamote a už na prvý pohľad vyzerajú celkovo horšie ako elita.
Nižší spoločenský status znamená, že ste v každodennom boji neustále v pozícii porazených. Ako povedal Marmot, "prehrávate v každom vzťahu s tými, čo sú v hierarchii nad vami". A to sú vlastne všetci.
