CAMBRIDGE, BRATISLAVA. Thomas Thwaites chcel žiť medzi slonmi. Zdalo sa mu to ale príliš nebezpečné, tak sa nakoniec tri dni túlal so stádom kôz vo švajčiarskych Alpách.
Navrhol si špeciálnu protézu, jedol trávu a snažil sa, aby ho kozy medzi seba prijali. Zážitky opisuje v knihe GoatMan.
Aj keď takýto výskum pôsobí zvláštne, Thwaithes zaňho získal tohtoročnú Ig Nobelovu cenu za biológiu. Satirický časopis už 26. krát oceňoval výskumy, ktoré majú človeka najskôr pobaviť, no mal by sa nad nimi aj zamyslieť.
Víťazi desiatich kategórií vyhrali napríklad hodiny so 61 sekundami a bankovku v hodnote desať biliónov zimbabwianskych dolárov (v slovenskej zmenárni by vám za ňu dali približne 36 centov).
Thomas Thwaithes vo svojej kozej protéze. (zdroj: SITA/AP)Biológia
Thwaithes sa o cenu delí s bioetikom a veterinárom Charlesom Fosterom, ktorý chcel tiež lepšie pochopiť neľudský pohľad na svet. Vyskúšal si žiť ako jazvec, líška, jeleň či vták.
Ako jazvec jedol červíky a vyhrabal si brloh, ako líška sa hrabal v odpadkoch a spával v záhradách. O tom, čo zažil, píše v knihe Being a Beast.
Rozmnožovanie
Egyptský urológ Ahmed Shafik zistil, že mužom, ktorí majú problém so sexuálnym výkonom, môže pomôcť nové spodné prádlo. Skúmal to na potkanoch, ktorým ušil nohavice na zadné nohy s dierou na chvost.
Potkanom, ktoré rok nosili nohavice zo stopercentného polyesteru sa sexuálna aktivita znížila o 87 percent. Polyester totiž v oblasti genitálií vyrába elektrostatické náboje.
Medicína
Vedci z Univerzity v Luebecku vstrekli dobrovoľníkom histamín do pravej ruky, ktorá ich začala svrbieť. Nechali ich pozerať sa do zrkadla a poškrabkali im ľavú ruku.
Dobrovoľníkov to pri pohľade na svoj odraz oklamalo a pocítili úľavu. Výsledky výskumu môžu pomôcť ľuďom so svrbivými kožnými chorobami, ktoré si škrábaním ešte zhoršia.
doi: 10.1371/journal.pone.0082756
Chémia
Nemecká automobilka Volkswagen vyvinula softvér, ktorý dokázal pri testoch oklamať mieru nelegálnych emisií.
Ig Nobelou cenu získali za "vyriešenie problému nadmerného automobilového znečisťovania emisiami automatickou, elektro-mechanickou produkciou menšieho množstva emisií vždy, keď sa autá testovali".
Ekonómia
Trojica vedcov z Nového Zélandu a Veľkej Británie skúmala takzvanú osobnosť značky, teda súbor ľudských vlastností spojených so značkou.
Viac ako dvesto študentom ukazovali obrázky kameňov, ktorým mali priraďovať vlastnosti. Zvýraznili tak nedostatky marketingového nástroja založeného na piatich faktoroch osobnosti značky.
Kameň G označili napríklad za bohatého biznismena, kým kameň I študentom pripomínal liberálnu a atraktívnu ženu, ktorá kedysi robila modelku.
Psychológia
Medzinárodný tím ocenili za to, že sa ľudí pýtali "ako často klamú, a za to, že im odpovede uverili". Vedci sa na klamstvá pýtali 1005 ľudí vo veku od 6 do 77 rokov.
Zistili, že najviac klameme ako tínedžeri a dospelí ľudia klamú v priemere dvakrát za deň. Vedci zároveň priznali, že výsledky mohli skreslovať klamstvá respondentov.
doi: 10.1016/j.actpsy.2015.06.007
Mier
Nezmyselné výroky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako vznešené myšlienky. V angličtine sa označujú aj ako bullshit a pravdepodobne ich poznáte ako motivačné citáty so sociálnych sietí.
Výskum kanadských vedcov ukázal, že ľudia, ktorí sú na takéto prázdne myšlienky náchylní, majú aj tendencie veriť konšpiračným teóriám alebo sa obrátiť na alternatívnu medicínu.
Vedci skúmali 'bullshit'. Ukázali, kto podobné nezmysly používa Čítajte Literatúra
Entomológ Fredrik Sjoberg napísal memoárovú trilógiu The Fly Trap (Pasca na muchy). Spomína v nej na zbieranie pestríc na odľahlom švédskom ostrove.
Komisia ho ocenila za opisovanie "radostí zbierania mŕtvych mušiek a mušiek, ktoré ešte nezomreli".
Fyzika
Maďarského biofyzika Gábora Horvátha zaujímalo, prečo isté druhy vážok trávia tak veľa času na lesklých čiernych náhrobných kameňoch.
Priťahuje ich polarizované svetlo, ktoré im pripomína vodu. Dokonca tam kladú vajíčka, aj keď nemajú šancu na prežitie. Polarizované svetlo tiež vysvetľuje, prečo ovady viac sadajú na čierne kone ako na svetlé.
doi: 10.1111/j.1365-2427.2007.01798.x
Vnímanie
Japonskí vedci chceli zistiť, prečo svet vyzerá úplne inak hore nohami. Pätnástich dobrovoľníkov nechali zohnúť a pozorovať päť vzdialených objektov pomedzi svoje nohy.
Zistili, že keď máme obrátený svet, horšie odhadujeme vzdialenosti.
doi: 10.1016/j.visres.2006.04.002
