SME

Vrah nemluvniatok? Herodes bol v skutočnosti obdivuhodným staviteľom

Herodium. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Vrah nemluvniatok? Herodes bol v skutočnosti obdivuhodným staviteľom

Pravda o dávnom vládcovi je oveľa zaujímavejšia, ako hovoria niektoré texty.

Autor: Andrej Zeman / Quark

Ilustrácie: podľa originálu L. Ritmeyera nakreslila Marcela Pekarčíková

P oznáme ho zväčša ako biblického vraha nemluvniatok. Lenže pravda je oveľa zložitejšia: v skutočnosti sa jedná o jedného z najväčších staviteľov v histórii ľudstva. 

Z množstva Herodesových stavieb vynikajú najmä štyri, medzi ktoré patrí aj prestavba chýrneho jeruzalemského chrámu, najposvätnejšieho miesto judaizmu. Pozrime sa na ne z hľadiska technických i architektonických unikátov a zaujímavostí.

Tieto riadky píšem v Jeruzaleme, jednom z najskvostnejších miest na zemi. Stretávajú sa tu tri veľké svetové náboženstvá: kresťanstvo, židovstvo a islam.

V jeho centre je jedna z najpôsobivejších architektonických stavieb a pravdepodobne je to aj nábožensky najvýznamnejšie miesto na svete – Chrámová hora.

Čo je Chrámová hora?

Ide o horu stotožňovanú s horou Moria alebo Sion. Začiatkom nášho letopočtu, v čase, keď po meste mohol chodiť Ježiš, bol Jeruzalem hrdý na svoj takzvaný Druhý chrám.

Jeho prvú podobu postavil kráľ Šalamún a Babylončania ju v roku 586 pred n. l. zrovnali so zemou. Vieme tiež, že Židia do Jeruzalema putovali vo veľkom počte vrátane mnohých zahraničných – dnes by sme povedali – celebrít.

Nevieme, ako často sem putovali, no zaiste to záviselo od ich príjmov a vzdialenosti. Je však známe, že každý židovský muž nad dvadsať rokov musel ročne platiť tzv. chrámovú daň.

A tu, tesne pred narodením Ježiša, prichádza na scénu Herodes. Vidiac a zhodnotiac priestor okolo jeruzalemského chrámu rozhodol sa kompletne ho vynoviť.

Určite chcel touto architektúrou zaujať pútnikov, no jeho dôvod bol aj čisto praktický: s pribúdajúcim židovským obyvateľstvom a priaznivými podmienkami za rímskej správy (tzv. rímsky mier – Pax romana) prichádzalo do mesta aj čoraz viac návštevníkov. Výsledkom bol Herodesov projekt, najodvážnejší a najambicióznejší v celej predošlej existencii izraelského územia, ak nie aj do súčasnosti.

Po jeho dokončení sa Jeruzalem mohol pýšiť najväčším posvätným komplexom v celej Rímskej ríši.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zabudnutá sláva kráľa, čo dal vyvraždiť neviniatka

Herodes a chrám

Ani taký panovník ako Herodes sa nemohol dotknúť samotného chrámu, ale s jeho okolím, zvaným temenos, mohol naložiť podľa svojich predstáv. Temenos je súčasťou starovekých chrámov a oddeľuje posvätný priestor od svetského.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí Plus

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Dorothy Metcalf-Lindenburgerová na ISS. Slúžila na misii STS-131 na ISS na jar 2010.

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe Audio

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Profesor Adam Habib s rekonštrukciou tváre Homo naledi z predstavenia nového druhu v roku 2015.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Martin Danišík.

Snívajú o bolesti aj dominancii. Neobvyklé sexuálne fantázie má väčšina

Tvrdenia o tom, čo je normálny sex by sa mali opierať o dáta.

Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop