Autor: Andrej Zeman / Quark
Ilustrácie: podľa originálu L. Ritmeyera nakreslila Marcela Pekarčíková
P oznáme ho zväčša ako biblického vraha nemluvniatok. Lenže pravda je oveľa zložitejšia: v skutočnosti sa jedná o jedného z najväčších staviteľov v histórii ľudstva.
Z množstva Herodesových stavieb vynikajú najmä štyri, medzi ktoré patrí aj prestavba chýrneho jeruzalemského chrámu, najposvätnejšieho miesto judaizmu. Pozrime sa na ne z hľadiska technických i architektonických unikátov a zaujímavostí.
Tieto riadky píšem v Jeruzaleme, jednom z najskvostnejších miest na zemi. Stretávajú sa tu tri veľké svetové náboženstvá: kresťanstvo, židovstvo a islam.
V jeho centre je jedna z najpôsobivejších architektonických stavieb a pravdepodobne je to aj nábožensky najvýznamnejšie miesto na svete – Chrámová hora.
Čo je Chrámová hora?
Ide o horu stotožňovanú s horou Moria alebo Sion. Začiatkom nášho letopočtu, v čase, keď po meste mohol chodiť Ježiš, bol Jeruzalem hrdý na svoj takzvaný Druhý chrám.
Jeho prvú podobu postavil kráľ Šalamún a Babylončania ju v roku 586 pred n. l. zrovnali so zemou. Vieme tiež, že Židia do Jeruzalema putovali vo veľkom počte vrátane mnohých zahraničných – dnes by sme povedali – celebrít.
Nevieme, ako často sem putovali, no zaiste to záviselo od ich príjmov a vzdialenosti. Je však známe, že každý židovský muž nad dvadsať rokov musel ročne platiť tzv. chrámovú daň.
A tu, tesne pred narodením Ježiša, prichádza na scénu Herodes. Vidiac a zhodnotiac priestor okolo jeruzalemského chrámu rozhodol sa kompletne ho vynoviť.
Určite chcel touto architektúrou zaujať pútnikov, no jeho dôvod bol aj čisto praktický: s pribúdajúcim židovským obyvateľstvom a priaznivými podmienkami za rímskej správy (tzv. rímsky mier – Pax romana) prichádzalo do mesta aj čoraz viac návštevníkov. Výsledkom bol Herodesov projekt, najodvážnejší a najambicióznejší v celej predošlej existencii izraelského územia, ak nie aj do súčasnosti.
Po jeho dokončení sa Jeruzalem mohol pýšiť najväčším posvätným komplexom v celej Rímskej ríši.
Zabudnutá sláva kráľa, čo dal vyvraždiť neviniatka Čítajte Herodes a chrám
Ani taký panovník ako Herodes sa nemohol dotknúť samotného chrámu, ale s jeho okolím, zvaným temenos, mohol naložiť podľa svojich predstáv. Temenos je súčasťou starovekých chrámov a oddeľuje posvätný priestor od svetského.
