BRATISLAVA. Keď sonda New Horizons štartovala svoju misiu, Pluto bolo ešte oficiálne planétou, ale poznali sme ho iba ako vzdialenú bodku vo vesmíre.
Dnes už Pluto za planétu nepovažujeme, ale práve vďaka New Horizons sme mohli spoznať jedinečný ľadový svet. Ešte pred preletom okolo trpasličej planéty poslala sonda domov svoj najslávnejší záber, na ktorom vidno na povrchu Pluta svetlú škvrnu v tvare srdca.
Ľadovú oblasť nazvali Tombaugh Regio podľa Clyda Tombaugha, astrónoma, ktorý Pluto objavil. Až po roku sa vedcom podarilo zistiť, že srdce tvoria dusíkové ľadovce. Doteraz sme však nepoznali zdroj tejto geologickej aktivity. Vysvetľuje ho až nedávna štúdia z časopisu Nature.
Najaktuálnejší záber bývalej planéty Pluto. Vznikol len niekoľko hodín pred maximálnym priblížením sondy New Horizons. (zdroj: NASA)Pasca na chlad
Vedci z parížskej Univerzity Pierra a Marie Curieovcov použili dáta z preletu New Horizons a vytvorili simuláciu prostredia na Plute za posledných 50-tisíc rokov. Mysleli si, že tak potvrdia existenciu obrovských zásob dusíkových ľadov pod povrchom niekdajšej planéty.
Správanie ľadu v skutočnosti ovplyvňuje ľavá časť srdca nazývaná Sputnik Planum. Pod tisíc kilometrov širokou pláňou sa nachádza približne štyri kilometre hlboká kotlina, ktorá funguje ako pasca na chlad.
