SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Najväčšiu 'záhadu' globálneho otepľovania pomôžu vyriešiť oblaky

Vplyvu oblačnosti a aerosólov na globálne otepľovanie ešte vedci úplne nerozumejú.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: PIXABAY/CC)

V južnom Atlantiku, v blízkosti západného pobrežia Namíbie, kde sa oceán zahryzáva do jednej z najsuchších púští na Zemi sa rozprestiera klimaticky unikátna oblasť.

Stále vzdušné prúdy sem (nad chladnejší oceán) prinášajú okrem horúceho a suchého vzduchu z vnútrozemia afrického kontinentu aj dym a prach.

Niekoľko stoviek metrov nad hladinou sa tak „spojením“ vlhkosti a prachových častíc vytvára trvalý závoj nízkej oblačnosti, ktorý takmer bez pohybu visí nad oceánom.

Prečo je to unikátne a dôležité? Fenomén môže odborníkom v najbližších rokoch pomôcť rozlúsknuť problém, ktorý klimatológovia riešia celé desaťročia.

SkryťVypnúť reklamu

Konkrétne: do akej miery dokážu oblačnosť a pevné atmosférické častice (takzvané aerosóly) vzájomným pôsobením ochladzovať alebo otepľovať zemskú atmosféru? Alebo ešte inak: dokážu globálne otepľovanie spomaliť alebo naopak urýchliť?

Oblaky a častice

Vplyv oblačnosti a aerosólov na pokračujúce otepľovanie je stále dosť nejasný. Z vesmíru sú oblaky jasne viditeľné, pretože sú biele. Pri väčšom pokrytí oblohy odrážajú späť do vesmíru aj väčšie množstvo slnečného žiarenia, čím podstatne znižujú teplotu pri povrchu.

Mohli by nám teda oblaky v budúcnosti pomôcť zvládnuť rýchle tempo otepľovania? Zodpovedať túto otázku nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Klimatický efekt oblakov závisí nielen od druhu oblačnosti a od výšky, v ktorej sa nachádzajú. Vysoké oblaky prízemnú teplotu skôr zvyšujú, nízko ležiace, naopak, znižujú. Pri predpoklade vyššej vlhkosti atmosféry sa tak očakáva aj väčšie priemerné pokrytie zemského povrchu oblačnosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Dôležité však bude, ktorý druh oblačnosti v teplejšej atmosfére nakoniec prevládne. Tento aspekt oblačnosti v súčasnosti do scenárov budúcej klímy zapracovať nedokážeme, no podľa toho, čo zatiaľ vieme, celkový účinok oblakov pravdepodobne nebude veľký.

A ak už sa nejaký objaví, bude skôr otepľujúci. Inak povedané, oblačnosť bude mať tendenciu otepľovanie mierne zosilňovať, a to najmä nad tropickými oceánmi.   

Akoby oblačnosť celú situáciu nekomplikovala, klimatický vplyv aerosólov je pre klimatológov ešte väčšou neznámou. Nie sú totiž aerosóly ako aerosóly.

Približne polovicu všetkých aerosólov, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v atmosfére, má na svedomí človek. Ide predovšetkým o čierne sadze (čierny alebo hnedý uhlík), ktoré vznikajú najmä pri spaľovaní uhlia, ropy alebo biomasy.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa dostanú do atmosféry, slnečné žiarenie ich ohrieva a tým aj vzduch okolo nich. Ak ich množstvo rastie, čo je aj prípad súčasnosti, ich celkový efekt je otepľujúci, teda globálne otepľovanie urýchľujú.

Priveľa neistoty

V atmosfére však poletujú aj častice, ktoré nemajú pôvod v ľudskej činnosti.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu