SME
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Ste chorý? Veda ukazuje, čo by ste mali jesť

Testy na laboratórnych myšiach odhalili, že strava výrazne vplýva na bunky napadnuté infekciou.

Nechuť do jedla je prirodzená obrana tela.Nechuť do jedla je prirodzená obrana tela. (Zdroj: Fotolia)

BRATISLAVA. Keď vás prepadne choroba, často stratíte chuť do jedla. Nejedna mama či babička by vás však presviedčala, že proti chorobe treba bojovať jedlom, napríklad slepačím vývarom.

Zrejme nie sú ďaleko od pravdy – jedlo môže skutočne ovplyvniť vývoj liečby ochorenia. Záleží však, či je bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Naznačuje to štúdia uverejnená v žurnále Cell.

Cukor niekedy pomáha

Vedci z Yalovej univerzity túto hypotézu testovali na myšiach. Niektoré nakazili vírusovým ochorením a iné bakteriálnym. Potom im podávali dva rozdielne typy stravy – polovica myší z oboch skupín dostala jedlo s glukózou a polovica roztok bez glukózy.

Skryť Vypnúť reklamu

Myšiam, ktoré mali chrípku, teda vírusové ochorenie, glukózový roztok pomohol. Myši s bakteriálnou nákazou však mali po podaní glukózy väčšiu šancu, že umrú.

Glukóza však nevplývala na samotné patogény či zápal. V skutočnosti ovplyvňovala prácu samotnej napadnutej bunky.

Spáchali samovraždu

Stravovacie návyky podľa výskumníkov ovplyvňujú imunitnú reakciu organizmu. Pri ďalších testoch zistili, že v boji s vírusom potrebovali mozgové bunky glukózu, aby sa ochránili pred poškodením zápalom. Bez nej totiž bunky spáchali samovraždu.

Naopak pri bakteriálnom ochorení mozgové bunky potrebovali čo najmenej cukru. Pri jeho nedostatku totiž začali spaľovať tuky a pri tomto procese sa tvorili dôležité chemikálie, ktoré pomáhali v boji s bakteriálnym zápalom.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledky môžu pomôcť zachraňovať aj životy, aj keď asi nie pri obyčajnej chrípke či nachladnutí. Vtedy sa telo postará samé o to, aby ste mali alebo nemali chuť do jedla.

Pomôcť majú pri ťažších zápalových ochoreniach. Napríklad pri sepse, ktorá môže mať vírový ale aj bakteriálny pôvod. Výskumníci sa teraz zamerajú na klinické testy na pacientoch s touto infekciou, hovorí pre magazín New Scientist vedúci výskumu Ruslan Medzhitov.

DOI: 10.1016/j.cell.2016.07.026

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcastový prehľad noviniek z vedy.


a 3 ďalší 1 h