Všetci sú to podvodníci.
To je celkom pochopiteľná reakcia na správu, že po desaťročiach vedci odhalili, ako si cukrárske lobistické skupiny v šesťdesiatych rokoch kupovali výskumníkov a vyhlásenia, že za škodlivosťou cukru sa ukrývajú nasýtené tuky.
Dôsledkom boli desaťročia chybných rozhodnutí pri zápase s obezitou či pri problémoch so srdcom, ktoré sa jednoducho nemuseli udiať. Ak by si priemysel nekupoval klamstvá a nejestvovali výskumníci, ktorí boli za peniaze – zhruba 49-tisíc dnešných dolárov – ochotní manipulovať s výsledkami v prospech svojich klientov.
Lenže systematická snaha cukrovinkárov urobiť z tukov hlavného vinníka srdcovo-cievnych problémov je len ukážkou toho, aké problémy máme pri výskume potravín.
Nie, toto nie je náhodné zlyhanie troch vedcov, takéto zlyhania sa opakujú: dôsledkom býva nielen zlá veda patriaca nanajvýš do smetného koša. Dôsledkom sú najmä zlé návyky, zlé rozhodnutia úradov a ohrozené zdravie či nebodaj životy širokej verejnosti.

Ako sa klamalo
Zaoberať sa výskumom spred 50 rokov býva v biológii často zbytočné – aj keď vyšiel v prestížnom magazíne. Platilo by to však, ak by sa jednalo o prvý z podobných prípadov.
Len minulý rok však magazín Smithsonian zistil, že cukrárska loby ovplyvňovala rozhodovanie štátnych inštitúcií aj v sedemdesiatych rokoch, pričom sa jej úspešne darilo blokovať federálne výskumy o prepojení medzi cukrom a zubnými kazmi.
Rovnako minulý rok americký denník The New York Times odhalil , že Coca-Cola financovala vedcov a organizácie, ktoré mali podporovať myšlienku, že pri chudnutí nezáleží až tak na jedla, musíte predovšetkým cvičiť.
V roku 2014 Newsweek ukázal, že cukrári aktívne bojovali proti vedeckým výsledkom spájajúcim konzumáciu cukru s negatívnym vplyvom na zdravie.