SME

V mozgu objavili bunku škodoradosti, máme ju všetci

Keď sa učíme na chybách iných ľudí, v mozgu sa aktivujú špeciálne neuróny.

Najľahšie je učiť sa na chybách ostatných. Najľahšie je učiť sa na chybách ostatných. (Zdroj: Pixabay/CC)

BRATISLAVA. Človek sa najlepšie učí na vlastných chybách. V povahe ľudí je však zakódovane aj to, že nechceme robiť takmer žiadne chyby. Príjemnejšie je, ak pozorujeme omyly ostatných a naučíme sa ich nikdy nezopakovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za touto aktivitou stoja špeciálne neuróny, ktoré sa aktivujú vždy, keď pozorujeme pri činnosti niekoho iného. Objavili ich vedci z kalifornskej univerzity UCLA a výsledky uverejnili v žurnále Nature Communications.

Výhoda ľudí

„Schopnosť učiť sa rýchlo od iných, dáva človeku zásadnú výhodu nad ostatnými druhmi,“ uviedol v tlačovej správe hlavný autor štúdie Michael Hill.

SkryťVypnúť reklamu

Na rýchle učenie máme v mozgu uložené špeciálne neuróny. Vedci ich objavili vďaka desiatim epileptickým pacientom a jednoduchej kartovej hre.

Pred každou operáciou vložia pacientom s epilepsiou do prednej časti mozgu elektródy, ktorými sledujú pôvod záchvatov. Hill si týchto pacientov na chvíľu vypožičal a meral pomocou elektród aktivitu mozgu pri kartovej hre.

Pred hráčmi stáli dva balíčky kariet, z ktorých mali ťahať buď víťazné alebo prehrávajúce karty. Problém bol v tom, že v jednom balíčku bolo až 70 percent výherných kariet a v druhom balíčku len 30.

Vybrať si mohli ktorýkoľvek balíček. Vedci si všimli, že keď si vyberal oponent, v mozgu sa druhému hráčovi aktivovali špeciálne neuróny. Snažil sa totiž z výberu protihráča odhadnúť, v ktorom balíčku sú zrejme lepšie karty.

SkryťVypnúť reklamu

Škodoradostné bunky

Pri primárnom výskume si Hill všimol niečo zvláštne. Vždy keď jeden z pacientov vyhral, v rovnakom centre mozgu sa prudko aktivovali aj iné bunky. Aktivovali sa aj vtedy, keď prehral jeho oponent.

Podľa vedcov môžu súvisieť s pocitom škodoradosti. Pre vedcov je však veľmi ťažké spojiť ľudské emócie s mozgovou aktivitou, hovorí Hill pre web Gizmodo.

. „Aj keď nevieme presne povedať, čo tieto neuróny v sebe kódujú, je fascinujúce vidieť, že niečo podobné škodoradosti sa premieta aj do činnosti jednotlivých neurónov v ľudskom mozgu,“ dodáva.

Výsledky môžu pomôcť pri lepšom pochopení niektorých porúch učenia ale aj pri sociálnej úzkosti, ktorú zažívajú niektorí ľudia.  

doi: 10.1038/ncomms12722

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu