Záujem ľudí o účasť na voľbách by sa zrejme vôbec nezvýšil, ani ak by štát umožnil voliť aj cez internet, tvrdí Stephanie Birdsallová z Brownovej univerzity. Rozsiahlou štatistickou analýzou údajov zo Spojených štátov zistila, že veľká väčšina ľudí s prístupom na internet i tak už dnes volí a naopak ľudia, ktorí nevolia, nemajú ani prístup na internet.
Sprístupnenie možnosti voliť cez internet by tak zvýhodnilo ľudí, ktorí sa už dnes do diania v spoločnosti zapájajú, a naopak ešte viac odradilo tých ostatných, myslí si Birdsallová.
"Ak by sme ľuďom umožnili voliť z vlastných domovov cez počítač v ľubovoľnú hodinu, ich vlastné náklady na voľby by boli podstatne znížené," konštatuje. Túto výhodu by sme však poskytli len tým vzdelanejším, bohatším a technologicky zdatnejším, čím by sme ich výrazne zvýhodnili pred ostatnými občanmi.
"Inými slovami, bolo by to podobné, ako keby sme tým vybraným, vplyvnejším a vzdelanejším poskytli na voľby deň voľna a šoféra, ktorý ich do volebnej miestnosti dovezie, ale očakávali, že ostatní sa tam dopravia po vlastných," prirovnáva Birdsallová.
Dnešní užívatelia internetu sa zväčša nachádzajú blízko kultúrnych a ekonomických centier štátov, geograficky i sociálne. Pri zvažovaní možnosti voľby cez internet by sme preto podľa vedkyne mali myslieť aj na to, že rozdelenie spoločnosti na úspešných a menej úspešných (a menej aktívnych) ním pravdepodobne nepreklenieme, ale len posilníme. (tb)
firstmonday.org/issues/issue10_4/birdsall/
