Občania majú na webe záujem najmä o praktické informácie z úradov, internet však ich zapojenie do diania v spoločnosti nijako výrazne nezvyšuje. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Zverejňovanie informácií o činnosti štátu na internete nemá taký priamy vplyv na konanie občanov, ako sa doteraz predpokladalo. Ich zapojenie sa do verejného diania sa vďaka internetu výrazne nezvyšuje. Informovanie cez web má iný význam - organizácie sa v obave pred negatívnou publicitou samy snažia zlepšiť svoju činnosť, ak vedia, že výsledky ich monitorovania budú dostupné na webe. Také sú závery štúdie docenta z Utrechtskej univerzity Alberta Meijera, ktorá bola zverejnená v najnovšom čísle vedeckého časopisu First Monday.
Čakacie listy v nemocniciach
Meijer skúmal na troch príkladoch z Holandska, ako sa zmení správanie inštitúcií, keď sa začnú na internete zverejňovať informácie o ich činnosti.
Prvým príkladom boli čakacie listy na operácie v jednotlivých holandských nemocniciach. Keď si médiá vynútili ich zverejnenie na internete, očakával sa nával pacientov v nemocniciach, ktoré pacientov vybavovali rýchlejšie. K tomu však nedošlo: väčšina ľudí si naďalej vyberala najmä nemocnice v okolí bydliska a lekárov, ktorých už poznali. Meijer však konštatuje, že na internete bolo dostupných tak veľa informácií o nemocniciach, že mnohí ľudia sa v nich nedokázali zorientovať a informácie tak radšej úplne ignorovali, aby im nekomplikovali rozhodovanie. Najtypickejším využitím informácií o kvalite nemocníc boli časté sťažnosti pacientov, ak zistili, že na konkrétnu operáciu čakajú dlhšie, ako je podľa oficiálnej štatistiky v danej nemocnici zvykom.
Hoci teda pacienti väčšinou informácie o kvalite nemocníc ignorovali, zverejňovanie údajov na internete i tak prinieslo pozitívne výsledky. Začali ich totiž využívať zdravotné poisťovne a najmä médiá - práve negatívnej publicity sa nemocnice obávali najviac, a preto sa intenzívne snažili zlepšiť svoje postavenie v rebríčku, aby sa vyhli kritike.
Nie všetky aktivity vyvolané zverejnením zoznamov na internete však smerovali k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti - mnohé nemocnice sa začali skôr sústreďovať na vylepšovanie čísiel a prednostne vybavovali jednoducho liečiteľných pacientov, ktorých bolo možno z čakacích listín dostať rýchlejšie, a odmietať zložitejšie prípady.
Výkonnostný paradox
Podobná schéma fungovala aj v ďalších prípadoch, ktoré A. Meijer skúmal. Po vynútenom zverejnení rebríčkov kvality holandských škôl na internete sa školy ohodnotené horšie začali snažiť o zlepšenie svojho postavenia. "Školy už nie sú také benevolentné pri výbere svojich študentov. Nezavádzajú opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť kvalitu vyučovania, ak sa zároveň neprejavia aj na ich pozícii v rebríčku. Niektoré majú dokonca tendenciu hodnotiť študentov lepšími známkami, aby si svoje postavenie zlepšili," konštatuje Meijer.
Tretím skúmaným prípadom bolo zverejnenie takzvaných rizikových máp holandských miest. Tie ponúkajú informácie napríklad o miestach, kde sa skladujú nebezpečné látky, továrňach, kde hrozia ekologické havárie a dokonca i výsledky bezpečnostných kontrol v jednotlivých firmách. Mapy boli zverejnené na internete po výbuchu v továrni na zábavnú pyrotechniku v meste Ensched v roku 2000 po sťažnostiach obyvateľov, že o riziku v blízkosti svojich obydlí ani nevedeli. Po zverejnení sa však opäť ukázalo, že záujem ľudí o tieto informácie je v skutočnosti minimálny, tentoraz sa im nevenovali ani médiá.
Zverejnenie údajov a možnosť negatívnej publicity mnohé spoločnosti napriek tomu tak vystrašili, že začali k bezpečnosti pristupovať oveľa aktívnejšie - ak pred zverejnením firmy v priemere vykonali len 11 percent zmien, ktoré im odporučili štátni inšpektori, po uložení máp na web číslo stúplo až na 85 percent.
Internet posilňuje mediokraciu
Predstava, že občania sa začnú viac zapájať do diania v spoločnosti a snažiť sa zmeniť to, čo sa im nepáči, keď bude štátna správa priehľadnejšia a podrobné informácie o jej činnosti budú na webe, je lákavá, ale nesprávna. "Mohli by sme argumentovať, že Holanďania sa napokon naučia, ako tieto informácie používať. Skúsenosti z anglosaských krajín však ukazujú, že sa to pravdepodobne ani po čase nestane," hovorí Meijer.
Holandské skúsenosti ukazujú, že informácie na webe nevyužívajú občania, ale v prvom rade ďalšie inštitúcie, v skúmaných prípadoch zdravotné poisťovne či školská správa. Organizácie zverejňujúce na webe by sa preto mali viac zaujímať aj o ich potreby. Hlavným používateľom webových stránok určených občanom sú však tradičné médiá. "Internet teda neoslabuje mediokraciu, naopak, posilňuje ju," konštatuje Meijer. Práve strach z neželanej pozornosti novinárov zväčša inštitúcie motivuje k tomu, aby sa automaticky snažili svoju činnosť zlepšovať, ak sa negatívne informácie o nich ocitnú na internete.
Pri tlaku na zverejnenie ďalších údajov na webe však treba myslieť aj na takzvaný výkonnostný paradox - v momente, ako sa začnú školy alebo nemocnice zoraďovať do verejne dostupných rebríčkov, mnohé z nich prestane zaujímať kvalita vlastných služieb, ale len vylepšovanie tých merateľných parametrov, ktoré boli na internete zverejnené.
firstmonday.org/issues/issue10_4/meijer/
