UPPSALA, BRATISLAVA. Každú sekundu vzniká obrovské množstvo informácií, ktoré treba niekam zapísať a v prípade potreby rýchlo prenášať.
Zatiaľ si ešte vystačíme so súčasnými úložiskami, no vedci už pracujú na nových riešeniach. Jedným z nich sú pevné disky, kde sa informácia ukladá do stále menších magnetických nanočastíc.
K vedcom, ktorí sa snažia zmerať a pochopiť magnetické vlastnosti čiastočiek nanosveta patrí aj slovenský fyzik Ján Rusz. ,,Konečným cieľom by bolo merať magnetizmus atóm po atóme," povedal Rusz pre SME. ,,Tam ešte nie sme, ale sme k tomu veľmi blízko."
Už pred dvoma rokmi zverejnil so svojimi kolegami z Uppsalskej univerzity metódu presného merania magnetizmu v nanočiastočkách. Využívali elektrónový lúč s priemerom päť nanometrov. Atómy sú však asi o stokrát menšie, preto sa snažili svoje postupy zdokonaliť, aby mohli merať magnetické vlastnosti atómových rovín.
Aj vďaka nečakanej náhode sa im to podarilo a teraz dokážu merať magnetizmus z oblastí veľkých iba 0,5 štvorcového nanometra, čo je približne o biliónkrát (10¹²) menej ako zrnko piesku. Výsledky zverejnili v prestížnom časopise Nature Communications.
Vedci sa naučili lepšie zmerať nanosvet, pomohol im Slovák Čítajte Elektrónová mikroskopia
Magnetizmus nanočastíc sa meria pomocou elektrónového mikroskopu. Fotóny tradičného optického mikroskopu by pri takýchto malých objektoch nestačili. Vedci tak sledujú, ako sa odrážajú a rozptyľujú elektróny a podľa toho vedia vyčítať magnetické vlastnosti látok.
