ALAMEDA, BRATISLAVA. Trvalo celé desaťročia, kým sa z odpadu dostal do rúk hackera, ktorý objavil jeho potenciál. Mikropočítač riadil v roku 1966 misiu Apollo Saturn 202, ktorá mala otestovať technológie, na ktorých stavala prvá misia cesty na mesiac.
Po tom, čo testovací modul pristál na morskej hladine na zemi, sa stratili všetky správy o osude jeho palubného počítača. NASA ho nezaradila do svojho muzeálneho archívu a neodložila si ani kód softvéru, ktorý misiu riadil.
Hardvér s tonami ďalšieho kovového odpadu kúpil podľa magazínu AtlasObscura v roku 1976 jeden Američan, ktorý roky skladoval kúsky, o ktorých si myslel, že by mohli byť pre niekoho zaujímavé. Pred nedávnom cez eBay odpredal výbavu hackerovi z Juhoafrickej republiky, ktorému sa podarilo z pamäťových modulov extrahovať kód, aby ho sprístupnil odbornej verejnosti.
Samotný počítač sa dnes nachádza v múzeu USS Hornet Museum Ship v Kalifornii, aby robil radosť fanúšikom technológií a histórie vesmírnych výprav.
