BRATISLAVA. Majú v priemere menej ako 150 nanometrov. Častice magnetitu alebo aj oxidu železnato-železitého majú okrúhly tvar a vznikajú pri veľmi vysokých teplotách. Napríklad pri procese spaľovania palív, počas ktorého sa dostávajú do ovzdušia.
Odtiaľ putujú priamo do ľudského mozgu, kde môžu spôsobovať neurologické ochorenia, naznačuje to nová štúdia uverejnená v žurnále PNAS.
Jedna na sto
Magnetické častice sa v mozgu vyskytujú normálne – vznikajú pri funkciách mozgu, ktoré využívajú na svoj priebeh železo. Biologický magnetit má však zvyčajne štvorboký alebo osemboký tvar, a nie okrúhly.
Ešte predtým, než objavila jeho tvar, si fyzička Barbara Maherová povedala, že zistí, či magnetit v mozgu môže pochádzať z externého prostredia. Vedela totiž, že sa vo veľkom vyskytuje v znečistenom vzduchu. Chcela zistiť, či a ako sa mohol do mozgu dostať.
Skúmala preto so svojimi kolegami posmrtné vzorky z 37 mozgov obyvateľov Mexika a Manchestra. Zistili, že na jednu biologickú časticu magnetitu sa v mozgu nachádza ďalších sto častíc zo znečisteného vzduchu. Okrem okrúhlych nanosfér magnetitu objavili aj iné kovové nanočastice – platiny, niklu a kobaltu.
„Mali všetky vlastnosti, ktoré dokazovali, že vznikli pri vysokých teplotách,“ povedala Maherová pre magazín Science. „Nanosféry sú vedľajšími produktmi spaľovania, nájdeme ich napríklad v odpadoch z elektrární.“

Ako škodia mozgu
Do mozgu vstupujú cez nos pri dýchaní a cez čuchový bulbus – časť mozgu, cez ktorú prijíma informácie z čuchového orgánu. Toxické častice môžu ľudia vdychovať najmä v mestských oblastiach a popri cestách.
Napriek tomu, že sa magnetit vyskytuje v mozgu aj z biologických procesov, jeho zvýšené koncentrácie môžu človeku škodiť. Narúša normálne bunkové funkcie a prispieva k vytváraniu voľných radikálov, ktoré môžu ďalej škodiť.
Zvýšené hladiny magnetitu v mozgu bývajú spájané tiež s Alzheimerovou chorobu. Ich vplyv na chorobu však ešte nedokázali.
Ako sa chrániť
Príjem magnetitu do mozgu môžete znížiť, avšak podmienky v ktorých žijeme, nám nedovoľujú úplne túto hrozbu odstrániť. To by mohli urobiť len patričné opatrenia od zákonodarcov.
Zatiaľ však môžete zmeniť svoj životný štýl, aby ste vdychovali čo najmenej nanočastíc.
Tieto zistenia sú také alarmujúce, že som zmenila svoje správanie,“ hovorí Maherová pre magazín New Scientist. „Ak kráčam po veľmi rušnej ulici, idem čo najďalej od okraja vozovky. Koncentrácia častíc totiž klesá aj po šírke chodníka.“
Ak kráčate popri ceste do kopca, mali by ste ísť po strane, kde idú autá smerom dole. Vozidlá, ktoré idú do kopca, totiž vytvárajú viac magnetitu.
Pri šoférovaní by ste sa mali držať čo najďalej od auta, ktoré ide pred vami. V hustej premávke je podľa Maherovej najbezpečnejšie zapnúť len vnútornú cirkuláciu vzduchu.