Vlky aj psy si mohli vybrať medzi potravou, ktorá ich nasýtila, no nechutila im, a šancou získať buď oveľa lepšiu stravu, alebo mať na obed kameň. Ako sa rozhodli?
Chceli by ste radšej mať sto eur, alebo riskovať a získať dvojnásobok, no s možnosťou, že odídete s prázdnym vreckom?
Ako dosvedčujú televízne vedomostné súťaže typu Riskuj alebo Taxík, obyčajný človek si radšej vyberie prvú možnosť, aby mal „svoje“ isté.
Lepší vrabec v hrsti
Prečo ľudia majú vo všeobecnosti tendenciu vyhýbať sa riziku?
Vedci predpokladajú, že táto črta sa u nás vyvinula vďaka prirodzenému výberu: keď žijete na hranici existencie, tak ako naši vzdialení ľudskí predchodcovia, strata všetkých rezerv by pre vás mohla byť katastrofálna, zatiaľ čo pridať k nim ešte niečo navyše, nie je oproti normálu zasa taký priepastný rozdiel.
Preto evolúcia velí – povedané ľudovou rečou - uprednostniť vrabca v hrsti pred holubom na streche. Evolučná hypotéza o rizikovom správaní teraz dostala nečakanú podporu od vlkov a psov.
Experiment, pri ktorom vedci skúmali reakcie vlkov a psov pri získavaní potravy, je v danej oblasti jedným z priekopníckych. Za zmienku stojí, že ho robili Rakúšania, ktorí zrejme na chrbte cítili pohľad slávneho viedenského biológa a mysliteľa, nositeľa Nobelovej ceny Konrada Lorenza, považovaného za jedného zo zakladateľov etológie (vedy o správaní zvierat).
V štúdii v časopise Frontiers in Psychology porovnávali sklon riskovať pri získavaní potravy medzi vlkmi a psami, ktoré vyrastali v rovnakých podmienkach.
„Zistili sme, že vlky uprednostňujú riskantné správanie v oveľa vyššej miere ako psy,“ vysvetľuje prvá autorka štúdie Sarah Marshall-Pesciniová z rakúskej Veterinárnej univerzity vo Viedni a Výskumného strediska vlkov v Ernstbrunne, kde sa špecializujú na štúdium rozdielov a podobností medzi vlkmi a psami.
„Tento rozdiel, ktorý sa zdá byť vrodený, podporuje hypotézu, že rôzne rizikové stratégie sa vyvinuli pod vplyvom prostredia.“
Vedci mali k dispozícii dovedna štrnásť zvierat, sedem z každého druhu, ktoré žili počas štúdie vo voľných ohradených výbehoch.
Nechali ich 80-krát zopakovať tú istú činnosť: vybrať si medzi miskami, položenými hore dnom vedľa seba na pohyblivom stole. Zvieratá predtým vytrénovali tak, aby si vedeli vybrať misku, o ktorú mali záujem buď pohybom laby, alebo ňufákom. Potom dostali to, čo bolo skryté pod miskou.
Vlky aj psy vedeli, v ktorej miske sa skrýva nechutná, ale postačujúca potrava. S ďalšími dvoma miskami však už bol problém. V jednej totiž ležal kameň, zatiaľ čo v druhej kvalitné mäso, párok alebo kus kurčaťa.
Počas experimentu vedci menili poradie misiek, no zvieratám predtým vždy ukázali, ktorá z nich zodpovedá bezrizikovému riešeniu (čiže kde je jedlo bez chuti) a ktoré dve misky znamenajú lepšiu šancu, ale aj riziko.
