SME

Vedci hlásia z Grónska najstarší dôkaz života na Zemi

Skameneliny tvoria mikróby, ktoré planétu obývali už pred 3,7 miliardami rokov.

Vedci sa domnievajú, že našli najstaršiu fosíliu na Zemi. Vedci sa domnievajú, že našli najstaršiu fosíliu na Zemi. (Zdroj: TAS/AP)

NUUK. Austrálski vedci objavili v novo rozmrazenon teréne Grónska doposiaľ najstaršie skamenené pozostatky života.

Skameneliny tvoria mikróby, ktoré planétu obývali už pred 3,7 miliardami rokov, uviedli Austrálčania v aktuálnom vydaní odborného magazínu Nature.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život sa mohol sformovať jednoduchšie 

Objav podľa nich ukazuje, že život na Zemi sa mohol sformovať skôr a jednoduchšie, než sa doteraz predpokladalo.

Jeden zo spoluautorov štúdie Martin Van Kranendonk z univerzity v Novom Južnom Walese, ktorý zároveň vedie austrálske stredisko pre astrobiológiu, k objavu uviedol, že je to vzpruha pre nádej, že život vznikol aj inde vo vesmíre, napríklad na Marse.

SkryťVypnúť reklamu

"Ukazuje nám to, ako sa naša planéta vyvíjala a ako vznikli základy života," povedal Van Kranendonk.

Podľa Van Kranendonka sa zdá, že vývoj života bol oveľa rýchlejší, než sa usudzovalo. Predpokladá sa, že Zem vznikla pred 4,6 miliardami rokov, veľké bombardovanie planéty asteroidmi potom skončilo niekedy pred štyrmi miliardami rokov. Nový objav ukazuje, že život sa vyvinul veľmi rýchlo potom.

Iný svet

Austrálsky tím v oblasti Isua na juhozápade Grónska našiel na skalách odhalených vďaka topeniu takzvané stromatolity, čo sú kupolovité usadeniny vytvorené kolóniami baktérií a siníc. Doteraz žijúce stromatolity je možné nájsť napríklad v Austrálii.

Stromatolity nájdené v Grónsku boli vysoké zhruba jeden až štyri centimetre. Odborníci ich vek datovali na 3,7 miliardy rokov. Ak by sa ich objav skameneného života potvrdil, predčilo by to doteraz známy najstarší nález z Austrálie o 220 miliónov rokov.

SkryťVypnúť reklamu

"Vtedy tu bol úplne odlišný svet. Kontinenty boli čierne, oceány zelené a obloha oranžová," povedal Van Kranendonk. Povrch bol čierny kvôli chladnúcej láve, na ktorej nerástli žiadne rastliny, zatiaľ čo zeleň oceánov bola dôsledkom veľkého množstva železa. V atmosfére bolo len veľmi malé množstvo kyslíka, ktorý sa stará o modrú oblohu, prevažujúcou farbou bola preto oranžová.

Astrobiologička z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Abigail Allwoodová datovanie nálezu považuje za správne, len si nie je istá tým, že objav kedysi naozaj ukrýval život. Predložené dôkazy ju nateraz plne nepresvedčili, vylúčené tak nie je, že to je len geologická hračka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu