BRATISLAVA. Hyperobry, obry, biele, červené či hnedé trpaslíky. Väčšinu hviezd a ich vek vedia astronómovia určiť na základe rôznych typov klasifikácií. Pomáha im k tomu teplota a farba, ktorú vyžarujú, ich veľkosť alebo chemické zloženie v okolí hviezdy.
Existuje však hviezda, ktorá vedcov trápi už dlhé roky – má totiž vlastnosti starej aj mladej hviezdy. Zrejme je vo veľmi vzácnej fáze vývoja, naznačuje to nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Astrophysical Journal.
Nepresvedčila každého
Hviezdu IRAS 19312+1950 objavili ešte v roku 2000. Od Zeme je vzdialená viac ako 12-tisíc svetelných rokov, je bohatá na kyslík a je asi 10-krát hmotnejšia ako Slnko. Novoobjavený objekt sa zdal vedcom veľmi zvláštny, nevedeli určiť o aký druh hviezdy ide.
Niektorí tvrdili, že je v neskorom štádiu a je červený supetrpaslík. Napovedali tomu aj prvé merania. Hviezda vyžarovala intenzívne rádiové signály nazývané maser – niečo ako laser, ibaže s mikrovlnami.
Prvý nameraný maser oxidu kremičitého vyžarujú iba veľmi staré hviezdy. Druhý hydroxylový maser je u starších hviezd najsilnejší pri frekvencii 1612 MHz. Práve toľko vedci namerali pri hviezde IRAS 19312+1950.
Napriek tomu hviezda o svojom veku nepresvedčila každého. V jej okolí objavili široké spektrum chemikálií, ktoré sa objavujú len na miestach, kde sa rodia nové hviezdy. Žiadne rodiace sa hviezdy v jej okolí však nenašli.
Nový výskumný tím sa preto rozhodol prehodnotiť jej vek. Pomohli im k tomu dáta z dvoch infračervených teleskopov, ktorými sledovali plyny, prach a ľady v okolí záhadnej hviezdy.

Sedemsto Sĺnk
Vek hviezdy zmenili drasticky – podľa nich nemáme dočinenia so žiadnym starým supertrpaslíkom. V skutočnosti je to protohviezda, ktorá ešte len vzniká.
„Myslíme si, že hviezda je ešte vo svojom začiatočnom štádiu a blíži sa ku koncu svojej akrečnej etapy – obdobia, kedy k sebe priťahuje materiál na podporu svojho rastu,“ povedal v tlačovej správe vedúci štúdie Martin Cordiner.
Zistili, že hviezda je omnoho jasnejšia ako napovedali predošlé pozorovania – vyžaruje až 20-tisíc krát viac energie ako Slnko. Svetlo zatieňovali množstvá ľadov vody a oxidu uhličitého v jej okolí.
Hustý mrak v okolí hviezdy sa rúca, čo naznačuje, že hviezda k sebe priťahuje materiál. Celý materiál v jej okolí môže mať hmotnosť 500 až 700 Sĺnk. Stará alebo umierajúca hviezda by také množstvo energie nikdy nevyprodukovala.
V závere vedci uvádzajú, že nejde o typickú protohviezdu, akú sme doteraz poznali. Má vlastnosti starej aj mladej hviezdy a môže ísť preto o štádium vývoja hviezdy, ktoré sme doteraz nepoznali.
„Bez ohľadu na to, ako sa na tento objekt pozeráme, je veľmi fascinujúci a má nám čo povedať o životnom cykle hviezd,“ povedal v tlačovej správe ďalší autor výskumu a astrochemik Steven Charnley.
DOI: 10.3847/0004-637X/828/1/51