SME
Nedeľa, 24. september, 2023 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Pavol Bobík: Odpoveď na záhadu fyziky hľadáme už 50 rokov

Vedci sa snažia rozlúštiť záhadu ultraenergetických častíc. Na experimente sa podieľajú aj Slováci.

Experiment JEM-EUSO sa nachádza na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. (Zdroj: JAXA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čo si máme predstaviť pod časticami s ultravysokou energiou?

Myslíme si, že ide o protóny. Môžu to však byť aj jadrá železa, v každom prípade ide o dobre známe častice. No tie, ktoré voláme UHECR (ultra-high-energy cosmic ray) častice, majú naozaj extrémne vysoké energie.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Aké?

Protón s ultravysokou energiou má energiu porovnateľnú s makroskopickými objektmi. Jeho kinetická energia je niekoľko joulov. Ide o kinetickú energiu, akú má zasmečovaná tenisová loptička. Nezdá sa to byť veľké množstvo energie, no uvedomme si, že protón je objekt z mikrosveta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takých protónov je v tenisovej loptičke veľmi veľa, približne 1025, teda číslo, ktoré si intuitívne predstavíte len veľmi ťažko. Malé zrnko piesku má priemer asi štvrtinu milimetra. V kubickom metri je takých zrniek niekoľko desiatok miliárd. Keby sme chceli získať 1025 zrniek piesku, museli by sme posypať celý povrch zemegule približne 30-centimetrovou vrstvou piesku.

Týmto príkladom chcem poukázať na to, aký je protón malý. V prípade UHECR protónu je jeho energia desaťmiliónkrát väčšia, ako sú energie častíc urýchľovaných v LHC urýchľovači v CERN-e.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako vieme, že je v nich naozaj tak veľa energie?

To súvisí s tým, ako sme ich objavili a ako ich pozorujeme. Keď UHECR častica prilieta z vesmíru a narazí do molekúl pozemskej atmosféry, začnú sa z týchto zrážok produkovať sekundárne častice.

Tie letia v tom istom smere ako pôvodná častica a ďalej sa zrážajú s jadrami molekúl vzduchu. To sa opakuje mnohokrát a počet týchto sekundárnych častíc lavínovito rastie. Vzniká takzvaná časticová spŕška. Na veľkú plochu povrchu Zeme dopadá veľké množstvo častíc tejto spŕšky.

Ako sme ich objavili?

Príbeh ich objavu sa začína v 30. rokoch minulého storočia, keď Pierre Auger prišiel na to, že aj na detektoroch častíc vzdialených od seba pár metrov zachytil príchod častíc kozmického žiarenia v rovnaký moment.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jadrová bomba Mark 15, aká sa stratila pri ostrove Tybee.

Čína a Rusko o svojich nehovoria.


21. sep
Španielsky režisér J.A. Bayona si pri svojom filme mohol pomôcť tým, že pasažieri sa pofotili.

Hráči rugby prežili v mrazivých Andách 72 dní.


9 h
Detská psychologička Simona Šimková (43) z Košíc. Je riaditeľkou centra pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Nevzdali to s touto krajinou.


9 h
George Soros a Rudolf Chmel v roku 2010.

Viacerí sme sa stretli na princípe otvorenej spoločnosti ako fundamente.


Rudolf Chmel 21. sep
SkryťZatvoriť reklamu