P riemerní ľudia si často myslia, že majú vyššiu inteligenciu než tí druhí. Ľudia s vyšším IQ zas žijú v presvedčení, že ich okolie prevyšuje.
Samozrejme, teraz nemáme na mysli trebárs kozmológa Stephena Hawkinga, ktorý je o svojej inteligencii skalopevne presvedčený (a zrejme má aj pravdu), no tých večných pochybovačov o sebe a svete, v ktorom musia žiť. Tušia síce, že je to najlepší svet, aký majú momentálne k dispozícii, no súčasne vidia svoje obmedzenia a naliehavejšie si uvedomujú vlastné zlyhania.
Jedným zo znákov vyššieho intelektu teda môžu byť podľa dávnejšej štúdie z Cornellovej univerzity práve pochybnosti o sebe.
Na čo prišli Dunning s Krugerom
Dunningov-Krugerov efekt v skratke hovorí: ľudia, ktorí v danej oblasti dosahujú podpriemerné výsledky, majú tendenciu výrazne ich preceňovať.
“Ľudia, ktorí v danej oblasti dosahujú podpriemerné výsledky, majú tendenciu výrazne ich preceňovať.
„
Výskum oboch Američanov ďalej ukázal, že sebapreceňovanie pokračuje aj potom, keď podpriemerní dostanú do rúk objektívne informácie. Naopak, ľudia s vysokou odbornosťou svoje výsledky mierene podceňujú – no po konfrontácii s objektívnymi údajmi vedia svoj postoj upraviť.
V prvom prípade ide o precenenie vlastných síl, v druhom o precenenie síl ostatných. Efekt je rôzny v závislosti od kultúry – napríklad Ázijčania sú vo vlastnom podceňovaní priam špecialisti, v princípe to však takto funguje všade.
Autori za tento výskum získali tú menej prestížnu, ale viac zábavnú z dvojice každoročne udeľovaných Nobelových cien (tú s predponou Ig), ich výskum by nás preto mal „najskôr rozosmiať, a potom donútiť zamyslieť sa“.
Napríklad nad tým, či sú oba druhy Nobelových cien až také vzdialené.
Výborným príkladom opaku je trebárs príbeh Andreja Geima, ruského fyzika s holandskou štátnou príslušnosťou (žijúceho v anglickom Manchestri). Geim získal za experimenty s magnetickou levitáciou živej žaby polovicu Ig ceny za fyziku v roku 2000, no v roku 2010 z toho už bol polovičný podiel na úplne „legálnej“ nobelovke za prelomový objav a výskum ultratenkého uhlíkového materiálu -, grafénu, jedného z najnádejnejších materiálov budúcnosti.
Vyzerá to, že veda naozaj nemusí byť nudná, aby bola súčasne dobrá. To isté platí o ľuďoch.
V prehľade niekoľkých zvláštnych vlastností, ktoré môžu (ale nemusia) svedčiť o vyššom IQ, nájdeme zaujímavé vlastnosti. Zostavil ich newyorský magazín Business Insider, ktorý síce nie je ani náhodou vedecký, zato však veľmi čítaný.
Mozart, hmotnosť a mladší súrodenec
Medzi vlastnosťami, ktoré človeka údajne môžu vyčleniť z priemeru, nechýba vzťah k hudbe.
Známy „Mozartov efekt“, čiže púšťanie istej klavírnej sonáty od Mozarta deťom intelekt síce nezvýši (nefunguje to ani pred narodením), niekoľko štúdií však ukázalo, že v prípade systematickejšej hudobnej prípravy v skorom veku môže hudba mozgu skutočne prospievať.
