BRATISLAVA. Ako môže vyzerať bežný pracovný deň? Vstaneme, dopravíme sa do práce, pridáme k tomu napríklad nákup jedla, alebo pranie a večerné pozeranie filmu. Všetky tieto veci majú okrem peňažnej ceny aj istú cenu v prírodných zdrojoch našej planéty. Tento dopad ľudstva na prostredie Zeme nazývame ľudskou stopou.
Podľa štatistickej mapky ľudskej stopy, ktorú vytvorili vedci z amerických a európskych univerzít, ľudia podstatne zmenili viac ako tri štvrtiny planéty. Našli však aj pozitívne správy – stopa sa zväčšuje podstatne pomalšie ako v minulosti.
Výskum publikovali v časopise Nature Communications a vedci dúfajú, že ich mapa a dáta poslúžia k ochrane ubúdajúcich nedotknutých oblastí a zároveň pomôžu krajinám nájsť spôsoby, ako spomaliť dopad ich obyvateľov na životné prostredie.
Udržateľný rast
„Správy, že náš dopad rastie pomalšie ako ekonomika či populácia sú povzbudivé. Znamená to, že sme efektívnejší v tom, ako využívame prírodné zdroje,“ povedal pre ScienceAlert vedúci výskumník Oscar Venter z univerzity Severnej Britskej Kolumbie v Kanade.
Vedci v štúdii porovnávajú ľudskú stopu z roku 1993 a 2009. Použili osem premenných, ako napríklad zastavané územie, ornú pôdu, cesty, alebo hustotu obyvateľstva. V tomto časovom úseku narástla svetová populácia o 23 percent, globálna ekonomika o 153 percent, zatiaľ čo ľudská stopa sa zväčšila o deväť percent.
Aj takáto štatistika je však znepokojujúca, no spomaľovanie nášho dopadu nám dáva nádej, že smerujeme k environmentálne udržateľnému rastu. Najlepšie na tom boli vyspelé a bohaté krajiny s vysokou urbanizáciou – Kanada svoj dopad spomalila o šestnásť percent. Horšie na tom boli rozvojové krajiny – Egypt, alebo Brazília si pohoršili o viac ako dvadsať percent.
Report ľudskej stopy na územi Slovenska (zdroj: Wildlife Conservation Society)Slovensko najlepšie spomedzi V4
Slovensko si ako jedna z mála stredoeurópskych krajín polepšilo, presnejšie o osem percent. Situácia sa zlepšila hlavne v západnej časti krajiny.
Slovenskému ekologickému hodnoteniu ublížila hlavne výstavba nových ciest a infraštruktúry po strednom a východnom Slovensku a výrazný rast Košíc, ktorý je zjavný aj z mapy.
Situáciu zjednodušil iba jednopercentný rast v populácií, na druhú stranu sa slovenský hrubý domáci produkt za týchto šestnásť rokov zvýšil viac ako päťnásobne.
Interaktívne mapy, porovnanie a štatistiky pre každú krajinu sú voľne dostupné na internete.
DOI: 10.1038/ncomms12558
