SME
Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Na najbližšej exoplanéte asi život nenájdeme

Proxima b je síce v obývateľnej zóne, ale nevieme, či sa dokáže pred svojou hviezdou chrániť.

Umelecké zobrazenie exoplanéty Proxima b a hviezdy Proxima Centauri.Umelecké zobrazenie exoplanéty Proxima b a hviezdy Proxima Centauri. (Zdroj: MARTIN KORNMESSER/ESO)

BRATISLAVA. Pátranie po mimozemskom živote malo ešte pred tridsiatimi rokmi jednu veľkú prekážku. Mimo našej slnečnej sústavy sme nepoznali žiadne iné planéty.

Od roku 1988 astronómovia postupne objavili viac ako tritisíc takýchto exoplanét. Kým niektoré majú napríklad tri západy slnka denne, stovky z nich pripomínajú Zem svojou veľkosťou a vzdialenosťou od hviezdy.

Práve tieto skalnaté svety môžu byť obývateľné - nemôžeme to však tvrdiť so stopercentnou istotou. Exoplanéty sú príliš ďaleko, aby sme si hypotézy overili.

Skryť Vypnúť reklamu

Skupina vedcov sa preto skúsila pozrieť na našu najbližšiu hviezdu Proxima Centauri. Nachádza sa iba 4,25 svetelného roka od našej planéty.

Už v roku 2000 si všimli, že okolo hviezdy môže niečo obiehať. Existenciu exoplanéty vo veľkosti Zeme sa im podarilo oficiálne potvrdiť až o 16 rokov neskôr. Nová štúdia v časopise Nature opisuje Proximu b - najbližšiu exoplanétu k našej slnečnej sústave.

„Pátranie po živote sa práve začína,“ povedal pre Nature vedúci výskumného tímu Guillem Anglada-Escudé.

Prečítajte si tiež: Objavili exoplanétu, kde sú tri západy slnka za deň a neuveriteľne dlhý rok Čítajte 

Najbližšia exoplanéta

Proxima b má pevný skalnatý povrch a je približne 1,3-krát hmotnejšia ako Zem. Okolo svojej hviezdy obehne za 11,2 pozemského dňa, obieha vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo je len päť percent vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď je pri Proxime Centauri bližšie ako najbližšia planéta pri našom Slnku Merkúr, podľa vedcov sa nachádza v obývateľnej zóne planetárneho systému. Za obývateľnú zónu považujeme oblasť v okolí hviezdy, kde nie je ani príliš teplo, ani príliš chladno a voda sa môže udržať v kvapalnom skupenstve.

Nová exoplanéta by tak hypoteticky mohla byť najbližším miestom mimo slnečnej sústavy, kde sú vhodné podmienky na vznik života. V skutočnosti je pravdepodobnejšie to, že vplyv hviezdy na planétu mu vo vývoji zabráni, minimálne v podobe, ktorú poznáme.

Má ochrancov?

Proxima Centauri patrí do trojhviezdenho systému Alfa Centauri. Dve hlavné hviezdy Alfa Centauri A a B tvoria spojený binárny systém. Vieme ich pozorovať aj voľným okom v súhvezdí Kentaura a dokopy tvoria tretí najžiarivejší objekt na nočnej oblohe.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevieme, či okolo nich Proxima Centauri iba prechádza, alebo krúži. Ak by bola na obežnej dráhe, jeden „rok“ hviezdy by podľa webu Space.com trval pol milióna našich rokov.

Na oblohe ju bez ďalekohľadu nevidíme, aj keď je bližšie k Zemi ako dvojica Alfa Centauri A a B. Proxima Centauri je takzvaný červený trpaslík – typ menšej a menej žiarivej hviezdy. Oproti nášmu Slnku má, napríklad, osemkrát menšiu hmotnosť.

Aj preto môže byť jej obývateľná zóna tak blízko. Vedci pritom dlho pri takýchto hviezdach planéty ani nehľadali. V poslednom čase však zisťujú, že práve pri menej žiarivých hviezdach sa im hľadá najlepšie.

„Podporuje to naše predstavy o tom, že skalnaté planéty sú všade okolo všetkých typov hviezd,“ povedal pre časopis Science astrofyzik Nikku Madhusudhan z Cambridgeskej univerzity, ktorý na výskume nespolupracoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Blízkosť pri domovskej hviezde nemusí byť v tomto prípade dobrou správou pre život. Proxima Centauri vystavuje svoju planétu stonásobne vyššej radiácií ako prichádza na Zem. Pri erupciách ju, navyše, ostreľuje ultrafialovými a röntgenovými čiastočkami.

Ak nemá Proxima b magnetickú vrstvu a atmosféru ako Zem, život na jej povrchu nemá pred radiáciou čo ochrániť. Viazaná rotácia exoplanéty tiež spôsobuje, že hviezde ukazuje iba jednu stranu, podobne ako náš Mesiac. Druhá strana zostáva v tieni, čím na planéte vznikajú výrazne teplotné výkyvy.

Teplotu na povrchu zatiaľ vedci nepoznajú, pretože nevedia, či má exoplanéta atmosféru. Podľa CNN sa môže pohybovať medzi 31 až 40 stupňami Celzia, bez atmosféry by však teploty klesli na -30 až – 40 stupňov Celzia.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Objavili najlepších kandidátov na život mimo slnečnej sústavy Čítajte 

Robotická návšteva

Anglada-Escudé si stále myslí, že viacero parametrov hovorí o vhodnosti na život. Zistiť zloženie povrchu a atmosféry by sme však mohli aj na diaľku, stačilo by pozorovať planétu, ako prechádza pred hviezdou.

Šanca na takéto usporiadanie objektov je iba 1,5 percenta, no vedcom by mohla pomôcť generácia ďalekohľadov, ktorými by vedeli vzdialené exoplanéty pozorovať priamo.

Aktuálny objav najbližšej exoplanéty sa podaril vďaka ďalekohľadu La Silla v Čile - v rámci projektu Pale Red Dot (Svetlá červená bodka). Vedci získavali dáta od januára do apríla 2016 a porovnávali ich s dátami z iných pracovísk Európskeho vesmírneho observatória (ESO). Zamerali sa na výkyvy hviezdneho svetla z Proxima Centauri, ktoré by naznačovali prítomnosť planéty.

Skryť Vypnúť reklamu

„Prvých desať dní bolo sľubných, prvých dvadsať sa zhodovalo s očakávaniami a pri tridsiatich dňoch už bol výsledok takmer definitívny a začali sme pripravovať štúdiu,“ spomína Anglada-Escudé v tlačovej správe ESO.

Najbližšiu obývateľnú exoplanétu by ako prvá mohla navštíviť robotická flotila. Ruský miliardár Jurij Milner a vedec Stephen Hawking pracujú na projekte Breakthrough Starshot, ktorý má postaviť prvé medzihviezdne sondy.

Technológiu ešte na to nemáme, ale projekt by chceli spustiť v najbližších 40 rokoch. Cieľom je skrátiť približne 80-tisícročnú cestu k systému Alpha Centauri na dvadsať rokov. Mohli by priniesť prvé zábery z Proximy b, prípadne potvrdiť existenciu ďalšej exoplanéty v okolí Proxima Centauri, ktorú naznačili odchýlky v dátach.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Hawking chce poslať maličkú vesmírnu loď k najbližšej hviezde Čítajte 

doi:10.1038/nature19106

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner na Najvyššom súde.

Otázku viny Kočnera a Zsuzsovej opäť posúdi pôvodný senát.


5 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Maďari zakázali propagovanie homosexuality.


a 2 ďalší 4 h

Neprehliadnite tiež

Hviezdu Betelgeuze môžete na nočnej oblohe vidieť aj bez použitia teleskopu. Tvorí pravé rameno súhvezdia orion.

Hviezdu Betelgeuze z nášho pohľadu zahalil závoj prachu.


11 h
Čínska kozmická loď Šen-čou.

Astronauti strávia na stanici tri mesiace.


TASR 11 h

Potrebujú smartfóny ešte klávesnice?


13 h