Na najbližšej exoplanéte asi život nenájdeme

Proxima b je síce v obývateľnej zóne, ale nevieme, či sa dokáže pred svojou hviezdou chrániť.

Umelecké zobrazenie exoplanéty Proxima b a hviezdy Proxima Centauri.(Zdroj: MARTIN KORNMESSER/ESO)

BRATISLAVA. Pátranie po mimozemskom živote malo ešte pred tridsiatimi rokmi jednu veľkú prekážku. Mimo našej slnečnej sústavy sme nepoznali žiadne iné planéty.

Od roku 1988 astronómovia postupne objavili viac ako tritisíc takýchto exoplanét. Kým niektoré majú napríklad tri západy slnka denne, stovky z nich pripomínajú Zem svojou veľkosťou a vzdialenosťou od hviezdy.

Práve tieto skalnaté svety môžu byť obývateľné - nemôžeme to však tvrdiť so stopercentnou istotou. Exoplanéty sú príliš ďaleko, aby sme si hypotézy overili.

Článok pokračuje pod video reklamou

Skupina vedcov sa preto skúsila pozrieť na našu najbližšiu hviezdu Proxima Centauri. Nachádza sa iba 4,25 svetelného roka od našej planéty.

Už v roku 2000 si všimli, že okolo hviezdy môže niečo obiehať. Existenciu exoplanéty vo veľkosti Zeme sa im podarilo oficiálne potvrdiť až o 16 rokov neskôr. Nová štúdia v časopise Nature opisuje Proximu b - najbližšiu exoplanétu k našej slnečnej sústave.

„Pátranie po živote sa práve začína,“ povedal pre Nature vedúci výskumného tímu Guillem Anglada-Escudé.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Objavili exoplanétu, kde sú tri západy slnka za deň a neuveriteľne dlhý rok

Najbližšia exoplanéta

Proxima b má pevný skalnatý povrch a je približne 1,3-krát hmotnejšia ako Zem. Okolo svojej hviezdy obehne za 11,2 pozemského dňa, obieha vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo je len päť percent vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Aj keď je pri Proxime Centauri bližšie ako najbližšia planéta pri našom Slnku Merkúr, podľa vedcov sa nachádza v obývateľnej zóne planetárneho systému. Za obývateľnú zónu považujeme oblasť v okolí hviezdy, kde nie je ani príliš teplo, ani príliš chladno a voda sa môže udržať v kvapalnom skupenstve.

Nová exoplanéta by tak hypoteticky mohla byť najbližším miestom mimo slnečnej sústavy, kde sú vhodné podmienky na vznik života. V skutočnosti je pravdepodobnejšie to, že vplyv hviezdy na planétu mu vo vývoji zabráni, minimálne v podobe, ktorú poznáme.

Má ochrancov?

Proxima Centauri patrí do trojhviezdenho systému Alfa Centauri. Dve hlavné hviezdy Alfa Centauri A a B tvoria spojený binárny systém. Vieme ich pozorovať aj voľným okom v súhvezdí Kentaura a dokopy tvoria tretí najžiarivejší objekt na nočnej oblohe.

Nevieme, či okolo nich Proxima Centauri iba prechádza, alebo krúži. Ak by bola na obežnej dráhe, jeden „rok“ hviezdy by podľa webu Space.com trval pol milióna našich rokov.

Na oblohe ju bez ďalekohľadu nevidíme, aj keď je bližšie k Zemi ako dvojica Alfa Centauri A a B. Proxima Centauri je takzvaný červený trpaslík – typ menšej a menej žiarivej hviezdy. Oproti nášmu Slnku má, napríklad, osemkrát menšiu hmotnosť.

Aj preto môže byť jej obývateľná zóna tak blízko. Vedci pritom dlho pri takýchto hviezdach planéty ani nehľadali. V poslednom čase však zisťujú, že práve pri menej žiarivých hviezdach sa im hľadá najlepšie.

„Podporuje to naše predstavy o tom, že skalnaté planéty sú všade okolo všetkých typov hviezd,“ povedal pre časopis Science astrofyzik Nikku Madhusudhan z Cambridgeskej univerzity, ktorý na výskume nespolupracoval.

Blízkosť pri domovskej hviezde nemusí byť v tomto prípade dobrou správou pre život. Proxima Centauri vystavuje svoju planétu stonásobne vyššej radiácií ako prichádza na Zem. Pri erupciách ju, navyše, ostreľuje ultrafialovými a röntgenovými čiastočkami.

Ak nemá Proxima b magnetickú vrstvu a atmosféru ako Zem, život na jej povrchu nemá pred radiáciou čo ochrániť. Viazaná rotácia exoplanéty tiež spôsobuje, že hviezde ukazuje iba jednu stranu, podobne ako náš Mesiac. Druhá strana zostáva v tieni, čím na planéte vznikajú výrazne teplotné výkyvy.

Teplotu na povrchu zatiaľ vedci nepoznajú, pretože nevedia, či má exoplanéta atmosféru. Podľa CNN sa môže pohybovať medzi 31 až 40 stupňami Celzia, bez atmosféry by však teploty klesli na -30 až – 40 stupňov Celzia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Objavili najlepších kandidátov na život mimo slnečnej sústavy

Robotická návšteva

Anglada-Escudé si stále myslí, že viacero parametrov hovorí o vhodnosti na život. Zistiť zloženie povrchu a atmosféry by sme však mohli aj na diaľku, stačilo by pozorovať planétu, ako prechádza pred hviezdou.

Šanca na takéto usporiadanie objektov je iba 1,5 percenta, no vedcom by mohla pomôcť generácia ďalekohľadov, ktorými by vedeli vzdialené exoplanéty pozorovať priamo.

Aktuálny objav najbližšej exoplanéty sa podaril vďaka ďalekohľadu La Silla v Čile - v rámci projektu Pale Red Dot (Svetlá červená bodka). Vedci získavali dáta od januára do apríla 2016 a porovnávali ich s dátami z iných pracovísk Európskeho vesmírneho observatória (ESO). Zamerali sa na výkyvy hviezdneho svetla z Proxima Centauri, ktoré by naznačovali prítomnosť planéty.

„Prvých desať dní bolo sľubných, prvých dvadsať sa zhodovalo s očakávaniami a pri tridsiatich dňoch už bol výsledok takmer definitívny a začali sme pripravovať štúdiu,“ spomína Anglada-Escudé v tlačovej správe ESO.

Najbližšiu obývateľnú exoplanétu by ako prvá mohla navštíviť robotická flotila. Ruský miliardár Jurij Milner a vedec Stephen Hawking pracujú na projekte Breakthrough Starshot, ktorý má postaviť prvé medzihviezdne sondy.

Technológiu ešte na to nemáme, ale projekt by chceli spustiť v najbližších 40 rokoch. Cieľom je skrátiť približne 80-tisícročnú cestu k systému Alpha Centauri na dvadsať rokov. Mohli by priniesť prvé zábery z Proximy b, prípadne potvrdiť existenciu ďalšej exoplanéty v okolí Proxima Centauri, ktorú naznačili odchýlky v dátach.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Hawking chce poslať maličkú vesmírnu loď k najbližšej hviezde

doi:10.1038/nature19106

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 610
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 13 465
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 9 035
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 685
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 6 873
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 543
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 294
  8. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 956
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 938
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 405

Téma: Astronómia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Exoplanéty, Život vo vesmíre

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Občianska vojna alebo liberálna demokracia. Ako sa mohol skončiť Víťazný február

Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Československu diali prelomové udalosti, ktoré formovali verejný život viac ako 40 rokov.

KOMENTÁRE

Danko si znova koleduje

Netreba pochybovať, že Dankova partia lezie na nervy všetkým zúčastneným.

ŠPORT

Kanada má bronz, v desaťgólovom zápase porazila Česko

Na turnaji sa stretli druhýkrát.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple sa tlačí do baní na kobalt a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.