Umelecké zobrazenie pozorovateľného vesmíru. (zdroj: Unmismoobjetivo)BRATISLAVA. Predstavte si ho ako guľu, v ktorej strede nájdete našu planétu. Jej polomer určuje vzdialenosť k najvzdialenejšiemu objektu, ktorý môžeme pozorovať zo Zeme. Vďaka pozorovaniam z roku 2001 sa polomer natiahol na 13,2 miliardy svetelných rokov.
Nové výpočty však ukazujú, že vesmír je v skutočnosti menší. Naznačuje to štúdia, ktorú schválili na uverejnenie do žurnálu Advances in Astrophysics. Guľu scvrkli z každého smeru o 320 miliónov svetelných rokov.
„Tento rozdiel je v kozmickom meradle ako zrnko prachu, ale robí to náš pozorovateľný vesmír o trochu útulnejší,“ píše pre web Medium jeden z autorov štúdie Nick Tomasello.
Koncept pozorovateľného vesmíru hovorí, že existuje určitý počet galaxií a iných vesmírnych objektov a hmôt, ktoré môžeme teoreticky pozorovať zo Zeme, lebo svetlo z nich malo dostatok času, aby dorazilo až k nám.
Hranicu toho, čo ešte môžeme a nemôžeme pozorovať určuje rýchlosť svetla a zrod vesmíru pred zhruba 13,7 miliardami rokov. Túto hranicu nazývame časticový horizont.
Čokoľvek za časticovým horizontom je príliš ďaleko a fotóny z týchto miest nás jednoducho nemohli dostihnúť, ani keby sme použili najsilnejší teleskop, píše Tomasello. Čierne miesta vo vesmíre teda neznamenajú, že tam nič nie je, len k nám nestihlo doputovať svetlo z nich.
Presnejšie merania urobili vedci zo Sciences univerzity vo Filadelfii pomocou dát z Planckovho satelitu od Európskej vesmírnej agentúry. Ich pozorovateľný vesmír je o 0,7 percent menší, ako sme si mysleli. Život na Zemi nové čísla síce nezmenia, ale pomôžu astronómom a astrofyzikom lepšie pochopiť vesmír okolo nás.
