BRATISLAVA. Porovnávať závislosť na cukre so závislosťou na drogách môže znieť prehnane. Dôkazy však jasne ukazujú, že cukor sa dokáže do nášho mozgu nabúrať podobným spôsobom ako nikotín, alebo kokaín.
Spôsobuje totiž zvýšené uvoľňovanie "motivujúceho hormónu" dopamínu a pri dlhodobom užívaní mení dostupnosť a fungovanie dopamínových receptorov. Jednoducho povedané - zvyšuje sa tolerancia na cukor a jeho absencia môže spôsobovať stavy depresie a úzkosti, podobne ako drogy.
Týka sa to aj Slovákov
Je to iba jeden z dôvodov, prečo je súčasná vysoká spotreba cukru u ľudí problémová. Týka sa to aj Slovenska: „Existuje štatistika, ktorá porovnáva spotrebu cukru na Slovensku v rokoch 1994 a 2004. Za desať rokov sa zvýšila stonásobne na jedného obyvateľa,“ tvrdí pre denník SME profesorka stomatológie Neda Markovská.
Ak by vám tieto hrozivé prognózy nestačili, aby ste si občas odpustili k obedu dezert, tak nemeckí vedci zistili, že vplyv cukru na organizmus je ešte silnejší. Proces absorbovania cukru totiž nie je pasívny, ako sme si doteraz mysleli – mozgové bunky ho aktívne vyhľadávajú. Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise Cell.
Prečo sme to nevedeli skôr? Odpoveď nebola v neurónoch, ale v neurogliách – podporných nervových bunkách. Vedci sa prvýkrát stretli s tým, že by ľudské správanie mohli ovplyvňovať aj iné bunky ako neuróny.
