BRATISLAVA. Veľké nárazové investície do vedy majú na Slovensku zvyk stať sa obeťou politiky. Verejnosť sleduje, ako vládni predstavitelia odklepnú balík peňazí, ukážu svoju pokrokovosť pred objektívmi a strihajú pásky. Často slabú dohru projektov už nevidia.
Minister školstva kvetnato rečnil o prekonávaní prekážok pri slávnostnom odovzdávaní superpočítača Aurel v období učiteľských nepokojov na jeseň 2012. Minister hospodárstva Pavol Rusko zas poklepkával základný kameň cyklotrónového centra mesiac po tom, ako štát prehral súd o 34 percent akcií Transpetrolu.
Keď však verejný záujem pominie, zostanú z veľkých plánov skelety, ktoré ostávajú na pleciach iných a postupne sa rúcajú. Niektoré projekty veľkolepo skrachujú, iné len potichu vyšumia do prázdna.
Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte Strašiak z časov mečiarizmu
Najhmatateľnejším príkladom v novodobej histórii Slovenska je cyklotrónové centrum, ktoré nateraz ostáva opusteným pomníkom éry Vladimíra Mečiara. Malo sa financovať z deblokácií ruského dlhu, do centra malo ísť 108 miliónov dolárov. Investície do budovy, kde mala byť technológia umiestnená, vyšli Slovensko na 160 miliónov eur.
Stavbu od počiatkov sprevádzali zmeny, prieťahy, predražovania a aféry. Vlani sa delegácia na čele s premiérom Robertom Ficom vybrala do Moskvy so smelou víziou – nechajte si cyklotrón, vráťte nám peniaze. Neúspešne.
Dvadsaťročné trápenie s megaprojektom za milióny eur sa definitívne skončilo tento rok v júni, na vine oficiálne nie je nikto. Slovensko tak okrem Albánska ostáva jedinou Európskou krajinou bez cyklotrónového centra.
Nechajte si ho
Cyklotrónový urýchľovač mal slúžiť na odhaľovanie a liečenie nádorových ochorení či skúmanie v oblasti jadrovej fyziky. Centrum s viacerými pavilónmi vznikalo v areáli Slovenského metrologického ústavu v Karlovej Vsi v Bratislave.
Pavilón postavili asi do polovice, keď sa stavebné práce v roku 2008 zastavili. Rusko žiadalo, aby Slovensko platilo viac peňazí, no prvá vláda Roberta Fica s tým nesúhlasila.
Ruská strana preto podala žalobu na arbitrážny súd Slovenskej advokátskej komory. Vláda Ivety Radičovej v roku 2012 navrhla v spore zmier.
V posledných rokoch sa uvažovalo, že centrum by dostaval spoločný slovensko-ruský podnik so strategickým partnerom z Ruska. Slovensko malo prispieť rozostavanou budovou a technológiami, Rusko malo zaplatiť dostavbu budovy, ďalšie zariadenia a zabezpečiť desaťročnú prevádzku. K dohode nikdy nedošlo.
Tému cyklotrónu chcel premiér Robert Fico znovuotvoriť počas cesty do Mosky vlani v júni, na stretnutí s najvyššími ruskými predstaviteľmi a podnikateľmi ohľadom zlepšenia obchodných a hospodárskych vzťahov oboch krajín.
Na skusy do Ruska
Rokovania o založení slovensko-ruského podniku neuspeli, cesta nepriniesla ani dohodu o spätnom odpredaji dnes už zastaranej technológie Rusom.
Namiesto postavenia urýchľovača nám Ruská federácia časť svojho 1,7-miliardového dlhu splatí výmennými pobytmi pre 200 doktorandov odboru jadrovej fyziky vo svojich výskumných centrách.
Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) očakáva, že ponuku na študijný pobyt v Rusku by mohli doktorandi dostať už v tomto akademickom roku. Trojročné štúdium jedného doktoranda bude stáť 80-tisíc eur. A to všetko v časoch, keď sa svetovými médiami šíria správy o úpadku a živorení ruskej vedy.
Rusko poskytne na ich štúdium 16 miliónov eur. Peniaze, ktoré slovenská vláda od roku 1996 do projektu investovala, sa už do štátneho rozpočtu pravdepodobne nevrátia.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra zo Smeru by bolo treba odhaliť záujmy ľudí, ktorí sa na projekte uplynulých 20 rokov priživovali. Najpodstatnejším je preň fakt, že projekt už nebude Slovensko stáť žiadne dodatočné peniaze.
Príbeh super Aurela
Slovenskí vedci čakali desiatky rokov na vysokovýkonný počítač, na ktorom by dokázali simulovať finančne či technicky náročné experimenty. Zariadenia sa dočkali vďaka dlhoročnému lobingu a štrukturálnym fondom koncom roka 2012. Počítačovú infraštruktúru za necelých 26 miliónov eur slávnostne otváral minister školstva Dušan Čaplovič.
