BRATISLAVA. Najskôr prechádzame cez tmavé chodby starej budovy. Okolo ponurých miestností, ktoré pripomínajú školské kabinety - prvé dojmy potvrdzujú stereotypy o zastaranej slovenskej vede.
To sa však mení s príchodom do osvetlenej miestnosti plnej moderných prístrojov a ľudí v bielych plášťoch. Chýba iba dramatická hudba a niekto, kto veľavýznamne vytiahne pred kameru nebezpečnú rádioaktívnu vzorku.
Laboratórna pracovníčka Ingrid Ovečková z Virologického ústavu SAV naozaj presúva sklenené nádobky s jedovato červenou tekutinou. Sú v nich pľúcne bunky nakazené rôznymi vírusmi.
Vzorky nie sú nebezpečné, no ich výskum môže v budúcnosti pomôcť pri liečení nebezpečných nádorov.
Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte 
Práca s infikovanými vzorkami pľúcnych buniek. (zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)Dobrovoľné spojenie
Virologický ústav je od začiatku tohto roka súčasťou nového Biomedicínskeho centra (BMC), ktoré vzniklo spojením štyroch ústavov Slovenskej akadémie vied. Nejako takto by mohla vyzerať budúcnosť slovenskej vedy.
„Hovoria o nás ako o pilotnom projekte SAV. A robíme všetko preto, aby sme boli vlajkovou loďou slovenskej vedy,“ tvrdí o ambíciách riaditeľka centra Silvia Pastoreková. „Keď spojíme expertízu a skúsenosti našich tímov, sme pripravení na riešenie významných projektov. A tie môžu mať veľký dosah na spoločnosť.“
Biomedicínske centrum SAV vzniklo po dobrovoľnom zlúčení štyroch vedeckých pracovísk: spojili sa Virologický ústav, Ústav klinického a translačného výskumu, Ústav experimentálnej endokrinológie a Ústav experimentálnej onkológie.
Jednotlivé ústavy však nezanikli a zachovávajú si akúsi svoju identitu. No nová organizačná štruktúra má výskumníkov zbaviť nadmernej byrokracie a administratívnej záťaže.
„Ja som v prvom rade vedkyňa a z pohľadu pracovnoprávnych záležitostí je to teraz pre mňa ako riaditeľku jednej z častí BMC jednoduchšie,“ hovorí Lucia Kučerová, riaditeľka Ústavu experimentálnej onkológie o prvých pozitívnych zmenách.
