BRATISLAVA. Bude trpieť menej zvierat. Ľudia budú zdravší, plní energie a zlepší sa aj životné prostredie. Existuje viac argumentov, prečo začať s vegánstvom.
Aj keď si vegáni myslia, že svojím stravovaním skutočne zachraňujú planétu, keby začali jesť všetci ľudia na zemi podľa nich, nemali by sme dostatok jedla na nasýtenie všetkých. Rastlinná diéta totiž nedokáže naplno využiť dostupnú poľnohospodársku pôdu. Naznačuje to nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Elementa.
Desať diét
Počet ľudí na zemi stále pribúda a už dnes majú v mnohých krajinách sveta problémy s dostupnosťou potravín či vody. Pre budúce prežitie ľudstva preto treba nájsť spôsob, akým zabezpečíme, aby bol pre každého dostatok jedla.
Častým argumentom vegánov je, že rastlinná diéta využíva menšie percento pôdy ako treba na diétu z mäsa a mliečnych výrobkov. Ak by sa na pôde nechovali zvieratá a pestovali by sme iba rastliny, mohli by sme tak zasadiť viac plodín a zasýtiť viac ľudí. Práve toto zmýšľanie je podľa najnovších zistení chybné.
Autori porovnali v biofyzikálnych modeloch desať druhov diét - vegánsku, dve vegetariánske diéty s mliekom a vajíčkami, štyri všežravé s rôznym príjmom mäsa , jednu s nízkym obsahom tuku a jednu zhodnú s odporúčaniami amerických úradov. Skúmali, ktorá z nich dokáže najlepšie využiť dostupnú pôdu.
Zistili, že zníženie príjmu živočíšnych produktov naozaj zvýši použiteľnosť pôdy a nasýti sa tak viac ľudí. Ak by sme však na pôde prestali chovať dobytok a zvieratá na vajíčka a mliečne výrobky, malo by to opačný efekt - menej jedla pre ľudí.
"Chválim každého, kto podniká kroky k zmene svojich stravovacích zvykov tak, aby znížil svoju environmentálnu stopu. Vegánsky svet - kde nikto nepožíva mäso, mlieko a vajcia - však nie je to, ako dosiahneme udržateľný globálny rozvoj," píše v článku pre denník Guardian šéf Medzinárodného inštitútu pre výskum dobytka Jimmy Smith.
Jedna diéta nestačí
Vegánska diéta pre celý svet by mrhala pôdou, ktorú by sme inak vedeli využiť na nakŕmenie viacerých ľudí. Na rôzne druhy diét totiž využívame rôzne druhy pôdy.
Na pastvinách sa nedá takmer nič pestovať, ale môže sa na nich pásť dobytok. Potom existuje orná pôda, kde sa dajú pestovať najmä plodiny, ktorými kŕmime hospodárske zvieratá. Na kultivovanej ornej pôde môžeme pestovať ovocie, zeleninu aj orechy.
Na väčšinu diét využívame v nejakom pomere každú pôdu, ale len vegánska pôda úplne vylučuje ornú pôdu, kde sa pestuje potrava pre zvieratá.
Najlepšie pre ľudstvo z hľadiska využiteľnosti pôdy a zaistenia dostatku potravín je prejsť na rastlinnú diétu so zníženým obsahom živočíšnych produktov. Netreba však zabúdať na to, že niektoré časti sveta sú odkázané na živočíšnu produkciu. Jedna diéta pre celý svet teda nepostačí.
"Mnoho ľudí z bohatých krajín, ktorí obhajujú vegánstvo a vlastne hocijaký iný druh stravy, tak robia, lebo cítia prebytok potravín. Musíme však myslieť na mnoho ďalších ľudí, ktorí nemali také šťastie. Bola by tragédia, ak by dobré úmysly nakoniec ublížili tým najzraniteľnejším," dodáva Smith.
DOI: 10.12952/journal.elementa.000116
