SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Šéf SAV: Politici nám nesmú prikázať samovraždu

Analýza výkonu slovenskej vedy ukázala, že väčšina vedných odborov na Slovensku je v kvalite aj v množstve výskumu hlboko pod úrovňou podobne veľkých krajín. O problémoch a riešeniach pre slovenskú vedu hovorí šéf Slovenskej akadémie vied PAVOL ŠAJGALÍK.

Pavol Šajgalík (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Štúdia nám ukazuje, že Slovenská veda je výrazne pod priemerom Európskej úrovne. Opisuje ten stav presne?

"Do veľkej miery áno. Výsledky z databázy Web of Science, ktorú štúdia brala ako podklad, monitorujú úroveň základného výskumu a ten je podľa mnohých na Slovensku niečím škaredým a zbytočným. Ako keby bol hriech ho robiť. Zlé výsledky zo štúdie teda ukazujú zlý stav výskumu. Do veľkej miery výsledky tiež poukazujú na problém s financiami. Ďalším faktorom, ktorý môžeme z týchto analýz odčítať, je aj istý obraz o spoločnosti a jej nastavenie. Čiže áno, odráža to náš stav."

Prečo?

"Štúdia je pomerne úzko zameraná. Opiera sa výlučne o články vo vedeckých časopisoch. A kriticky o vedcoch na Slovensku musím povedať, že mnohí sa dlhodobo naháňali primárne za množstvom publikovaných článkov, pričom kvalita bola akoby až na druhom mieste. Tadiaľ však cesta nevedie. V súčasnosti mám pocit, že sa pomaly vraciame do normálu."

Dáta však ukazujú, že aj napriek tlaku na množstvo výskumu ho stále vyrábame menej, ako je priemer.

"Nie celkom. Čo znamená, že ho 'vyrábame' menej? Vyspelé krajiny vyvíjajú tlak na to, aby sa výskum podporoval, je to možno úplná nevyhnutnosť pre naše prežitie, ale sebaisto povedať, kedy je výskumu veľa, kedy málo, je veľmi diskutabilné. Je však úplne prirodzené ľudské činnosti vyhodnocovať. Firma hovorí o zisku, športovec o sekundách. Aj veda má isté možnosti pozrieť sa sama sebe do očí a povedať si, či sa uberá rozumným smerom. Všetko preverí čas, ale dovtedy si musíme obhájiť miesto pod slnkom."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte 

Napríklad údajmi o počte a kvalite štúdií?

"Môžeme použiť databázu Web of Science, ktorú autori štúdie použili, hoci ani tá, samozrejme, nezahŕňa všetky časopisy. A tá analýza nám celkom nemilosrdne niečo ukáže. Nedá odpoveď na všetko, ale niektoré jej výstupy sú ťažko spochybniteľné. Napríklad fakt, že často sa nekládol dôraz na kvalitu na počet publikácií. Veľa kolegov hľadalo cestu menšieho odporu a publikovali v menej prestížnych časopisoch, ktoré v databáze neboli. Pochopiteľne, okamžitou reakciou tejto skupiny kolegov je jednoznačné odmietnutie a spochybňovanie štúdie ako takej."

Čiže hľadali cestu, aby sa ich práce ľahšie publikovali?

"Áno. Je to priamočiare. Na svete je množstvo časopisov, ktoré sa snažia udržať pri živote a znižujú nároky. Ak vám tečie do topánok a potrebujete mať dvadsať publikácií, takto ich dostanete určite ľahšie, ako keby ste sa pokúšali dostať do Nature. Veľa z takto napísaných prác nemalo vo svete žiadny ohlas, je to takmer, ako keby ste prácu napísali zbytočne."

Ako ten trend vieme zvrátiť?

"Nie je to jednoduché. Ako som už spomenul, odpor vedeckej komunity je dosť veľký. Sú oblasti vedy, kde je latka nastavená vysoko, a sú také, kde je nastavená nízko, ale dúfam, že sa nám podarilo nájsť recept. Za SAV budú tento rok prvýkrát vyhodnocovať prácu vedcov, čo musíme robiť zo zákona, ľudia mimo Slovenska. Hodnotenie bude viesť pani profesorka z fínskej akadémie vied."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako bude hodnotenie vyzerať?

"Chceme odpovede na tri otázky. Ukážte nám inštitúcie alebo tímy nad priemerom európskej vedy, ukážte nám tie priemerné a tie podpriemerné."

Čo sa stane s podpriemernými?

"SAV má rozpočet 60 miliónov eur. To je výrazne menej ako podobné inštitúcie v okolitých krajinách. To znamená, že nemá zmysel náš rozpočet rozkrájať, niekomu máličko ubrať a niekomu máličko pridať. Náš rozpočet je teraz len na údržbu, nie na rozvoj. Treba sa spýtať tohto štátu, či chce investovať do toho, čo má potenciál na rozvoj. Lebo krajiny neinvestujú do výskumu, lebo sú bohaté, ale sú bohaté preto, že investujú do výskumu. To by malo pokryť tých najlepších."

A tí podpriemerní?

"Kladieme dôraz na to, aby sme v správe po hodnotení dostali odporúčania. Ja napríklad nie som expert na slovenskú literatúru a neviem čo s ňou. Samozrejme, je to súčasť našej kultúry, je pre nás unikátna a môžeme mať k nej až sentimentálny vzťah, nesmieme a nechceme ju z nej vytesniť, ale naozaj sa neviem kvalifikovane vyjadriť k tomu, ako kvalitne je skúmaná z pohľadu vedy o slovenskej literatúre."

Fíni v hodnotiacej komisii asi tiež nebudú expertmi na slovenskú literatúru.

"Pre spoločenské vedy hodnotenie zastrešuje dáma z Chorvátska a rozumie aj po slovensky. Ten panel je zložený dobre. Verím, že dostaneme odporúčania, ktoré by sme mali nasledovať. Ak podľa nich pôjdeme, možno budeme schopní potiahnuť aj slabšie oblasti. Nemyslím si, že by sme mali vedné oblasti zatvárať. Ak ich raz zatvoríte, už nikdy sa neotvoria. Avšak aj okrajové a akoby neperspektívne alebo prísne lokálne výskumy majú svoj význam."

Za každých okolnosti?

"Niekedy potrebujú nový vietor, reformu, a nie pokojné driemkanie v závetrí. Nie sme až takí bohatí, aby sme mohli všetky aktivity podporovať. Na druhej strane aj z niečoho temer beznádejne nezaujímavého a notoricky známeho sa môže vykľuť nový trend. V tejto súvislosti rád používam príklad s grafénom. Za objavenie vlastností grafénu udelili Nobelovu cenu. On je to vlastne materiál, ktorý zostáva po ceruzke na papieri, ale ukázalo sa, že má mimoriadne vlastnosti a dnes ho skúma doslova celý svet. Ak by som si však pred rokmi podal projekt na výskum grafénu, nikto by mi ho nedal. Udržať by sme mali všetko, ale podporovať by sme mali len to najlepšie."

Ako riadiť vedcov

Je v takom malom balíku dosť peňazí na to, aby sme držali slabšie veci na úkor tých dobrých. Nie sú náklady obetovaných príležitostí príliš veľké?

"Sú dva základné modely, ako vybudovať výskum. Jeden je, že vybudujete pyramídu na širokom základe a nakoniec jej špička dosiahne na úplný vrchol. Druhý model je, že pyramída by mala rásť od špičky smerom hore. Dnes na Slovensku nevieme postaviť výskum na špičkách. Najprv ich musíme nájsť, silno ich podporiť. Verím, že časom sa tá pyramída obráti, som optimista. Na udržiavací chod by však mali ísť všetci a počkajme na vyhodnotenie. Dnes v mnohých prípadoch nevieme jasne povedať, kto je taký. Dnes máme len pocity. A sebauspokojenie."

Teraz máme aj dáta, ktoré hovoria pomerne jasne. Ukazujú slabší výkon spoločenských vied.

V rámci SAV vedieme nekonečnú diskusiu o tom, čo je pre tento typ výskumu dôležité. Kolegovia tvrdia, že pre nich nemá zmysel písať články do zahraničných časopisov. Robia monografie, a neviem, kto ich číta. 

"V rámci SAV vedieme nekonečnú diskusiu o tom, čo je pre tento typ výskumu dôležité. Kolegovia tvrdia, že pre nich nemá zmysel písať články do zahraničných časopisov. Robia monografie, a neviem, kto ich číta. Argumentujú aj tým, že ich komunita články nechce. Tieto dáta však ukazujú, že nemajú pravdu. Dúfam, že hodnotenie nám to povie. Dostaneme tak barličku, o ktorú sa môžeme oprieť a povedať: takto sa to v Európe robí, buď to budeme nasledovať, alebo stratíme svoje miesto na slnku."

Bude len odporúčanie stačiť na to, aby zmenilo človeka, ktorý chcel doteraz písať len monografie?

"Nie. Budeme potrebovať ekonomický tlak a ekonomickú podporu. Teraz nám zväzuje ruky zákon. Už vyše roka stojí pred Úradom vlády reforma SAV z rozpočtovej organizácie na verejnú výskumnú inštitúciu. S ministrom sme dohodnutí, že zákon predloží na rokovanie vlády v septembri. Potrebujeme výkonové financovanie a pripravujeme si modely, ktoré použijeme, keď sa zákon schváli. Potrebujete ľuďom dať smerovanie a ekonomické kritériá, ktoré podporia tých, ktorí sa vydajú správnym smerom. A ešte k tým monografiám. Bežný čitateľ vôbec nevníma nuansy toho, o čom sa vlastne sporíme. Sú to vlastne len také akademické 'savkárske' dišputy. To, že existuje rozdiel medzi monografiou a článkom v renomovanom časopise so stovkami či tisíckami citácií, je mu úplne jedno. Áno, má svoju pravdu. Ale vlastná komunita to vie veľmi dobre. Vie, či monografia pohla zemou, či priniesla zásadné témy, či vyvolala záujem študentov zaoberať sa jej témou atď. Vie, či vygenerovala ďalšie témy."

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49P5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M49P5 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Slovenská akadémia vied (Domov), Slovenská akadémia vied (Tech)
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Koronavírus: Slovensko má ďalších 19 úmrtí, Oravu a Bardejov plošné testujú (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 33 602. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 134 obetí.

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.