Čo ak sa život nezrodil na Zemi, ale na Venuši?

Podľa vedcov boli kedysi rozsiahle oceány aj na planéte, ktorú dnes považujeme za peklo slnečnej sústavy.

Prvý detailný záber Venuše urobila sonda Mariner 10 v roku 1974. Ukazujú atmnosféru planétu a jej hrubú vrstvu oblakov, cez ktoré na povrch preniká len malé množstvo slnečných lúčov. (Zdroj: NASA)

D nes by ste to asi netipovali. Venuša však mohla byť prvým miestom v našej slnečnej sústave, kde sa zrodil život.

Takúto kontroverznú hypotézu naznačili trojrozmerné počítačové simulácie vychádzajúce z vývoja klimatickej zmeny na našej planéte.

Vedci z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií NASA a z ďalších amerických inštitúcií použili svoje modely na vytvorenie niekoľkých scenárov vývoja Venuše.

Výsledky ukázali, že na Venuši mohli po dve miliardy rokov vládnuť vhodné podmienky na vznik života tak, ako ho poznáme zo Zeme. Napriek faktu, že Venuša a Zem sú dnes extrémne odlišné kozmické telesá, v čomsi sú – a najmä boli – podobné.

Venuša mohla byť kedysi príjemnou dovolenkovou destináciou, a to práve v čase, keď sa na Zemi iba začal vyvíjať prvý život.

Záviselo to však od podmienok, aké vtedy na planéte vládli a aké zatiaľ vedci podľa štúdie v odbornom časopise Geophysical Research Letters  iba odhadujú.

Iná Venuša, iné Slnko

Zem aj Venuša pravdepodobne mali kedysi na povrchu oceány teplej vody.

astronóm David Grinspoon

Počítačové simulácie sú naozaj zvláštna vec. Dokážu „prehrať“ nielen scenáre budúcnosti, ale aj množstvo pravdepodobných udalostí vzdialených miliardy rokov.

„Dokážeme upraviť nástroje používané na modelovanie vývoja pozemskej klímy na štúdium klímy iných planét, či už ide o ich minulosť, alebo prítomnosť,“ vysvetľuje vedúci autor výskumu Michael Way z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií.

Výsledky teraz ukazujú, že dávna Venuša mohla byť úplne iným miestom, ako je ním dnes.

Napríklad pre civilizáciu Mayov bola Venuša najdôležitejšou „veľkou hviezdou“, uctievali ju údajne viac ako Slnko. Keď sa na Venušu pred 405 rokmi pozrel ďalekohľadom Galileo Galilei a objavil jej fázy, poskytol Kopernikovi jeden z významných argumentov pre jeho heliocentrický model.

Keď sa však na Venušu pozeráme dnes, nech už je Zorničkou či Večernicou, považujeme ju – oprávnene – za pekelné dvojča Zeme.

Vrchné vrstvy tejto najpomalšie rotujúcej planéty slnečnej sústavy (tamojší rok trvá 243 pozemských) prikrývajú nepreniknuteľné toxické mraky.

Teploty na spaľujúcom povrchu dosahujú až 450 stupňov Celzia. Obrovskou prekážkou pre prípadných obyvateľov by však bol aj atmosférický tlak – adekvátny tomu, aký by sme zažívali v hĺbke 914 metrov pod morskou hladinou a ktorý by nám dokázal poriadne postláčať kosti.

V skutočnosti tak ide o jedno z posledných miest v blízkom vesmíre, kde by niekomu napadlo hľadať život.

Vedci však už dlhšie uvažujú, že Venuša nebola vždy najhorúcejšou planétou našej sústavy. V roku 2010 upozornili, že Venuša a Zem sú prekvapujúco podobné veľkosťou, hustotou a zložením, pričom aj ich blízkosť naznačuje, že sa zrejme sformovali na základe rovnakých základných materiálov.

Podstatný rozdiel však spočíva v blízkosti k Slnku. Pretože je Venuša približne o 41 miliónov kilometrov bližšie, dostáva dvakrát toľko slnečného žiarenia ako Zem.

Pred miliardami rokov však svietilo Slnko slabšie. Nové klimatické modely preto aj vďaka inému Slnku mohli ukázať, že pred takmer troma miliardami rokov sa Venuša mohla podobať na Zem, kde vládli podobné teploty, dokonca nižšie než u nás.

Pokrok vďaka 3D

Výraznú zmenu oproti minulosti prinieslo použitie 3D modelov. Vedcom prvý raz umožnili zachytiť okrem prichádzajúceho a odrážajúceho sa žiarenia napríklad aj vplyv mrakov na stav atmosféry, čo je veľmi zložitá problematika aj na Zemi.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Trump zažil najväčšiu porážku. Nevie robiť dohody

Reforma zdravotníckeho systému obamacare Trumpovi nevyšla. Ďalšia na rade môže byť jeho reforma daní.

SVET

Rusi predali Aljašku priľahko, ľutujú už 150 rokov

V USA sa najskôr vtipkovalo, že utratili hriešne peniaze za chladničku.

KOMENTÁRE

Gaulieder zosobňoval protest proti únosu štátu

Smrť bývalého poslanca pripomína, že sa od 90. rokov veľa nezmenilo.

Neprehliadnite tiež

Múdre rybičky chcú krajších partnerov. Hlúpejšie nie sú také vyberavé

Rakúsky biológ skúmal karibské rybičky. Zistil, že múdrejšie druhy si vyberajú partnera najmä na základe farebnosti.

TECH_FM

Vydry používajú nástroje, naučili sa to skôr ako delfíny

Zviazať alebo rozbiť. Morské vydry sa nástroje naučili používať už dávno.

DETSKÁ RUBRIKA

Trsteniarik škriekavý je vzorný rodič, spoliehajú sa naň aj kukučky

Párik trsteniarikov si kukučka často vyberá ako adoptívnu rodinu. Vie, že o jej mladé sa dobre postarajú.

Vedci konečne zistili, prečo kvapky špliechajú

Kvapka, ktorá šplechne na úpätí Mount Everstu nemusí šplechnúť na jeho vrchole.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop