SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Čo ak sa život nezrodil na Zemi, ale na Venuši?

Podľa vedcov boli kedysi rozsiahle oceány aj na planéte, ktorú dnes považujeme za peklo slnečnej sústavy.

Prvý detailný záber Venuše urobila sonda Mariner 10 v roku 1974. Ukazujú atmnosféru planétu a jej hrubú vrstvu oblakov, cez ktoré na povrch preniká len malé množstvo slnečných lúčov. (Zdroj: NASA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

D nes by ste to asi netipovali. Venuša však mohla byť prvým miestom v našej slnečnej sústave, kde sa zrodil život.

Takúto kontroverznú hypotézu naznačili trojrozmerné počítačové simulácie vychádzajúce z vývoja klimatickej zmeny na našej planéte.

Vedci z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií NASA a z ďalších amerických inštitúcií použili svoje modely na vytvorenie niekoľkých scenárov vývoja Venuše.

Výsledky ukázali, že na Venuši mohli po dve miliardy rokov vládnuť vhodné podmienky na vznik života tak, ako ho poznáme zo Zeme. Napriek faktu, že Venuša a Zem sú dnes extrémne odlišné kozmické telesá, v čomsi sú – a najmä boli – podobné.

Venuša mohla byť kedysi príjemnou dovolenkovou destináciou, a to práve v čase, keď sa na Zemi iba začal vyvíjať prvý život.

Záviselo to však od podmienok, aké vtedy na planéte vládli a aké zatiaľ vedci podľa štúdie v odbornom časopise Geophysical Research Letters  iba odhadujú.

Iná Venuša, iné Slnko

Zem aj Venuša pravdepodobne mali kedysi na povrchu oceány teplej vody.

astronóm David Grinspoon

Počítačové simulácie sú naozaj zvláštna vec. Dokážu „prehrať“ nielen scenáre budúcnosti, ale aj množstvo pravdepodobných udalostí vzdialených miliardy rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Dokážeme upraviť nástroje používané na modelovanie vývoja pozemskej klímy na štúdium klímy iných planét, či už ide o ich minulosť, alebo prítomnosť,“ vysvetľuje vedúci autor výskumu Michael Way z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií.

Výsledky teraz ukazujú, že dávna Venuša mohla byť úplne iným miestom, ako je ním dnes.

Napríklad pre civilizáciu Mayov bola Venuša najdôležitejšou „veľkou hviezdou“, uctievali ju údajne viac ako Slnko. Keď sa na Venušu pred 405 rokmi pozrel ďalekohľadom Galileo Galilei a objavil jej fázy, poskytol Kopernikovi jeden z významných argumentov pre jeho heliocentrický model.

Keď sa však na Venušu pozeráme dnes, nech už je Zorničkou či Večernicou, považujeme ju – oprávnene – za pekelné dvojča Zeme.

Vrchné vrstvy tejto najpomalšie rotujúcej planéty slnečnej sústavy (tamojší rok trvá 243 pozemských) prikrývajú nepreniknuteľné toxické mraky.

Teploty na spaľujúcom povrchu dosahujú až 450 stupňov Celzia. Obrovskou prekážkou pre prípadných obyvateľov by však bol aj atmosférický tlak – adekvátny tomu, aký by sme zažívali v hĺbke 914 metrov pod morskou hladinou a ktorý by nám dokázal poriadne postláčať kosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V skutočnosti tak ide o jedno z posledných miest v blízkom vesmíre, kde by niekomu napadlo hľadať život.

Vedci však už dlhšie uvažujú, že Venuša nebola vždy najhorúcejšou planétou našej sústavy. V roku 2010 upozornili, že Venuša a Zem sú prekvapujúco podobné veľkosťou, hustotou a zložením, pričom aj ich blízkosť naznačuje, že sa zrejme sformovali na základe rovnakých základných materiálov.

Podstatný rozdiel však spočíva v blízkosti k Slnku. Pretože je Venuša približne o 41 miliónov kilometrov bližšie, dostáva dvakrát toľko slnečného žiarenia ako Zem.

Pred miliardami rokov však svietilo Slnko slabšie. Nové klimatické modely preto aj vďaka inému Slnku mohli ukázať, že pred takmer troma miliardami rokov sa Venuša mohla podobať na Zem, kde vládli podobné teploty, dokonca nižšie než u nás.

Načítavam video...

Pokrok vďaka 3D

Výraznú zmenu oproti minulosti prinieslo použitie 3D modelov. Vedcom prvý raz umožnili zachytiť okrem prichádzajúceho a odrážajúceho sa žiarenia napríklad aj vplyv mrakov na stav atmosféry, čo je veľmi zložitá problematika aj na Zemi.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49KM na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M49KM na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mars, Venuša, Slnečná sústava, Planéty
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Novinár Marek Vagovič.

Minúta po minúte: Pre terasy v reštauráciách platia nové podmienky

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 749 životov.

Cynická obluda

Rešpekt k ťažkej práci

Z nemocnice sme sa dozvedeli, že priateľky Borisa Kollára sa tam dostávali do konfliktov so sestričkami.

Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.