Čo ak sa život nezrodil na Zemi, ale na Venuši?

Podľa vedcov boli kedysi rozsiahle oceány aj na planéte, ktorú dnes považujeme za peklo slnečnej sústavy.

Prvý detailný záber Venuše urobila sonda Mariner 10 v roku 1974. Ukazujú atmnosféru planétu a jej hrubú vrstvu oblakov, cez ktoré na povrch preniká len malé množstvo slnečných lúčov. (Zdroj: NASA)

D nes by ste to asi netipovali. Venuša však mohla byť prvým miestom v našej slnečnej sústave, kde sa zrodil život.

Takúto kontroverznú hypotézu naznačili trojrozmerné počítačové simulácie vychádzajúce z vývoja klimatickej zmeny na našej planéte.

Vedci z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií NASA a z ďalších amerických inštitúcií použili svoje modely na vytvorenie niekoľkých scenárov vývoja Venuše.

Výsledky ukázali, že na Venuši mohli po dve miliardy rokov vládnuť vhodné podmienky na vznik života tak, ako ho poznáme zo Zeme. Napriek faktu, že Venuša a Zem sú dnes extrémne odlišné kozmické telesá, v čomsi sú – a najmä boli – podobné.

Venuša mohla byť kedysi príjemnou dovolenkovou destináciou, a to práve v čase, keď sa na Zemi iba začal vyvíjať prvý život.

Záviselo to však od podmienok, aké vtedy na planéte vládli a aké zatiaľ vedci podľa štúdie v odbornom časopise Geophysical Research Letters  iba odhadujú.

Iná Venuša, iné Slnko

Zem aj Venuša pravdepodobne mali kedysi na povrchu oceány teplej vody.

astronóm David Grinspoon

Počítačové simulácie sú naozaj zvláštna vec. Dokážu „prehrať“ nielen scenáre budúcnosti, ale aj množstvo pravdepodobných udalostí vzdialených miliardy rokov.

„Dokážeme upraviť nástroje používané na modelovanie vývoja pozemskej klímy na štúdium klímy iných planét, či už ide o ich minulosť, alebo prítomnosť,“ vysvetľuje vedúci autor výskumu Michael Way z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií.

Výsledky teraz ukazujú, že dávna Venuša mohla byť úplne iným miestom, ako je ním dnes.

Napríklad pre civilizáciu Mayov bola Venuša najdôležitejšou „veľkou hviezdou“, uctievali ju údajne viac ako Slnko. Keď sa na Venušu pred 405 rokmi pozrel ďalekohľadom Galileo Galilei a objavil jej fázy, poskytol Kopernikovi jeden z významných argumentov pre jeho heliocentrický model.

Keď sa však na Venušu pozeráme dnes, nech už je Zorničkou či Večernicou, považujeme ju – oprávnene – za pekelné dvojča Zeme.

Vrchné vrstvy tejto najpomalšie rotujúcej planéty slnečnej sústavy (tamojší rok trvá 243 pozemských) prikrývajú nepreniknuteľné toxické mraky.

Teploty na spaľujúcom povrchu dosahujú až 450 stupňov Celzia. Obrovskou prekážkou pre prípadných obyvateľov by však bol aj atmosférický tlak – adekvátny tomu, aký by sme zažívali v hĺbke 914 metrov pod morskou hladinou a ktorý by nám dokázal poriadne postláčať kosti.

V skutočnosti tak ide o jedno z posledných miest v blízkom vesmíre, kde by niekomu napadlo hľadať život.

Vedci však už dlhšie uvažujú, že Venuša nebola vždy najhorúcejšou planétou našej sústavy. V roku 2010 upozornili, že Venuša a Zem sú prekvapujúco podobné veľkosťou, hustotou a zložením, pričom aj ich blízkosť naznačuje, že sa zrejme sformovali na základe rovnakých základných materiálov.

Podstatný rozdiel však spočíva v blízkosti k Slnku. Pretože je Venuša približne o 41 miliónov kilometrov bližšie, dostáva dvakrát toľko slnečného žiarenia ako Zem.

Pred miliardami rokov však svietilo Slnko slabšie. Nové klimatické modely preto aj vďaka inému Slnku mohli ukázať, že pred takmer troma miliardami rokov sa Venuša mohla podobať na Zem, kde vládli podobné teploty, dokonca nižšie než u nás.

Pokrok vďaka 3D

Výraznú zmenu oproti minulosti prinieslo použitie 3D modelov. Vedcom prvý raz umožnili zachytiť okrem prichádzajúceho a odrážajúceho sa žiarenia napríklad aj vplyv mrakov na stav atmosféry, čo je veľmi zložitá problematika aj na Zemi.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Venuša


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mars, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kažimír prezidentovi Kiskovi odporučil, aby sa vzdal daňového tajomstva

Kiskovi sa do vysvetľovania financovania kampane nechce, mimovládky by čakali viac.

DOMOV

Ľudí “na konci sveta“ župan v Prešove nezaujíma

Ľudí v Prešovskom samosprávnom kraji trápia cesty a nezamestnanosť.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

SVET

Merkelová nebude mať na Úniu čas, doma ju čaká veľa problémov

Francúzsko-nemecký motor Európy sa môže po voľbách zaseknúť.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.