Štyri nohy a je to had? Ako prišli hady o svoje nohy

Bližší pohľad prezradí, že aj medzi súčasnými hadmi existuje dôkaz o ich štvornohej prehistórii.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Ján Krošlák)

V dávnej minulosti obývali našu planétu podivuhodné hady. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia kriedy (145 – 65 miliónov rokov). Ich skamenelé pozostatky majú akoby niečo navyše: kosti končatín.

Štvornohé a dvojnohé hady

Aby hadích zvláštností nebolo málo, nálezy dokazujú, že existovali dokonca aj iba dvojnohé hady. Fosíliu takého plazivého dvojnožca objavili vedci pred desiatimi rokmi v Patagónii.

Pomenovali ho Najash rionegrina. Žil pred 90 miliónmi rokov na južnom prakontinente Gondwana a obýval suchozemské prostredie. Na rozdiel od neho mnohé nálezy druhohorných hadov pochádzajú zo sedimentov, ktoré vznikali vo vodnom prostredí.

Vodné nohaté hady objavili na území Izraela, Libanonu, ale aj Slovinska a Chorvátska. Pri týchto nálezoch už pozorujeme zmeny, ktorými sa prehistorické hady začali podobať viac svojim súčasným príbuzným. Ich telo sa začalo viac predlžovať a končatiny zase skracovať. Končatiny sa najprv skracovali ako celok, zmenšovali sa.

Štyri drobné nohy vidno aj na skameneline hada objavenej v Brazílii. Tento nález popísali vlani pod odborným názvom Tetrapodophis amplectus, po slovensky objímajúci štvornohý had. Tetrapodophis naznačuje, že miniaturizáciou končatín sa strácali koncové články prstov.

Neskôr v evolúcii hadov začali miznúť tiež väčšie kosti končatín, až úplne vymizli – stav, ktorý pozorujeme pri väčšine dnešných hadov. Ak sa vrátime na začiatok evolúcie hadovitého tela, zistíme, že najprv sa stratili predné končatiny.

Poznáme prípad, keď sa predné končatiny skracovali pomalšie než zadné, napríklad pri plazovi Aphanizocnemus libanensis, ktorého odborníci zaraďujú do skupiny príbuznej hadom alebo predkom hadov. V treťohorách začali dominovať formy hadov bez končatín.

Aj tu však platí výnimka. Tou sú pytóny, na tele ktorých nájdeme stopy dávnej nohatej minulosti. Ešte vždy majú akési pozostatky zadných končatín.

Hady teda vznikli zo štvornohých plazov.

Ako zostrojíme dlhé telo?

Os tela stavovcov tvoria stavce. Ak sú stavce dlhšie napríklad v oblasti krku, bude dlhší aj krk, ako to majú žirafy.

Predĺžiť telo však môže tiež väčší počet stavcov. Ako?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Zjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

KOMENTÁRE

Mayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

PRIMÁR

Rakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

Neprehliadnite tiež

Evolúciu veľkých mozgov odštartovala špeciálna diéta

Primáty, ktoré jedli ľahko stráviteľnú výživnú stravu, majú väčšie mozgy.

Chobotnica sa naučila používať medúzy na lovenie potravy

Chobotnicu Haliphron atlanticus videli vedci len trikrát. Stále sa učia o jej stravovacích návykoch.

Vsadiť čipy do mozgu? Elon Musk má tím, ktorý pracuje na vývoji

Začalo to tlačidlami, potom prišli myši, senzory a ECG snímače. V budúcnosti možno budeme komunikovať cez drôty.

Zdieľanie polohy je novým trendom, pridáva sa aj Facebook

Namiesto otázok stačí pohľad na mapu. Kde sa nachádzajú ľudia, s ktorými ste v kontakte?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop